Česká priemerná mzda presiahla 50 000 Kč
Priemerná hrubá mesačná mzda v Českej republike prekonala vo štvrtom štvrťroku 2025 hranicu 50 000 korún. Analytici upozorňujú na riziká zdražovania pohonných hmôt, mierny nárast nezamestnanosti aj spomalenie mzdového rastu v roku 2026.
Historická hranica prekonaná
Priemerná hrubá mesačná mzda v Českej republike prekonala v závere roka 2025 symbolický míľnik — 50 000 korún. Analytici odhadujú, že medziročný nominálny rast miezd zostal vo štvrtom štvrťroku na úrovni približne 7 percent, čo zodpovedá priemernej mzde v rozmedzí 50 500 až 51 000 korún. Oficiálne dáta Českého štatistického úradu (ČSÚ) majú byť zverejnené v priebehu marca 2026.
Posledná potvrdená štatistika ČSÚ za tretí štvrťrok 2025 uvádza priemernú hrubú mzdu 48 295 korún, teda o 7,1 percenta viac ako v rovnakom období roku 2024. Po zohľadnení inflácie vzrástli mzdy reálne o 4,5 percenta. Analytici banky ING pritom pripomínajú, že už vo štvrtom štvrťroku 2024 dosiahol nominálny mzdový rast 7,2 percenta, čím prekonal prognózy Českej národnej banky.
Priemer verzus medián: kto skutočne zarába?
Za štatistickým priemerom sa skrýva zásadná výhrada: približne dve tretiny zamestnancov zarábajú menej, než koľko priemer ukazuje. Reprezentatívnejší ukazovateľ — medián miezd — dosiahol v treťom štvrťroku 2025 hodnotu 42 901 korún, teda o viac ako 5 000 korún menej než priemer. Rozdiel odráža výrazne nadpriemerné odmeny vo financiách, informačných technológiách a vrcholovom manažmente, ktoré celkový priemer dvíhajú nahor.
Trh práce: rekordne nízka nezamestnanosť, ale s výhradami
Česká republika patrí dlhodobo k krajinám Európskej únie s najnižšou mierou nezamestnanosti. Silný dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch v deficitných odboroch ťahá mzdy nahor, ako poukazuje ekonóm Pavel Peterka zo spoločnosti XTB. Napriek tomu v januári 2026 vzrástla registrovaná nezamestnanosť na 5,1 percenta — najvyššiu hodnotu od februára 2017. Počet voľných pracovných miest sa výrazne znížil, čo naznačuje opatrnejší prístup zamestnávateľov k novým ponukám.
Analytici ING upozorňujú, že priemyselné odvetvie prechádza prepúšťaním, pričom časť uvoľnených pracovníkov absorbuje stavebníctvo a sektor služieb. Ak by sa česká priemyselná výroba zotavila — okrem iného vďaka zvýšeným výdavkom na obranu — mohol by sa nedostatok pracovnej sily znovu zostriť.
Sektorové rozdiely a výzvy pre rok 2026
Mzdový boom sa do všetkých odvetví nepremieta rovnomerne. Najväčšie nárasty v roku 2025 zaznamenali profesijné a vedecké činnosti (+11,4 percenta), kultúra a zábava (+9,8 percenta) a stavebníctvo (+9,5 percenta). Výrazne pomalší rast evidujú ťažba (+3,9 percenta) a energetika (+3 percenta).
Pre rok 2026 analytici predpovedajú spomalenie nominálneho mzdového rastu na 5,5 až 6 percent. Reálny nárast kúpnej sily by aj tak mal dosiahnuť 3,5 až 4 percentá, pretože inflácia by sa podľa prognózy ČNB mala udržať okolo 1,6 percenta. Ohrozením zostávajú vonkajšie šoky — najmä prípadné zdraženie ropy a pohonných hmôt v dôsledku geopolitickej nestability na Blízkom východe — a ochladzovanie dopytu z Nemecka, kľúčového obchodného partnera Česka.
Čo to znamená pre českú domácnosť
Prekonanie hranice 50 000 korún je symbolicky dôležité, avšak pre každodenný život rozhoduje vývoj reálnej kúpnej sily. Ak inflácia zostane nízka, české domácnosti si skutočne kúpia viac tovaru a služieb ako predtým. Kľúčovou otázkou zostáva, či globálne turbulencie dokážu prepísať priaznivý výhľad, ktorý dnes ekonómovia pre českú ekonomiku skladajú.