Rastliny absorbujú menej CO2, ako predpovedali klimatické modely: Nová štúdia mení pohľad na boj s otepľovaním

Zásadné prehodnotenie klimatických modelov

Medzinárodný tím vedcov publikoval v prestížnom vedeckom časopise štúdiu, ktorá zásadne mení pohľad na schopnosť rastlín absorbovať oxid uhličitý z atmosféry. Výskum preukázal, že prírodná fixácia dusíka, teda proces, ktorým pôdne baktérie premieňajú atmosférický dusík na formy využiteľné rastlinami, bola v hlavných klimatických modeloch systematicky nadhodnotená o približne 50 percent.

Tento objav má ďalekosiahle dôsledky. Klimatické modely doteraz predpokladali, že rastliny budú v prostredí s vyššou koncentráciou CO2 rásť výrazne rýchlejšie a absorbovať viac uhlíka z atmosféry. Tento takzvaný efekt CO2 fertilizácie bol v modeloch jedným z kľúčových faktorov zmierňujúcich tempo globálneho otepľovania. Nová štúdia však ukazuje, že tento efekt je limitovaný dostupnosťou dusíka v pôde, ktorá je nižšia, ako modely predpokladali.

Metodológia a kľúčové zistenia

Vedci analyzovali údaje z viac ako 200 terénnych experimentov realizovaných na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Porovnali skutočne nameranú fixáciu dusíka v rôznych ekosystémoch s hodnotami, ktoré používali hlavné klimatické modely vrátane tých, ktoré tvoria základ správ Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC).

Výsledky ukázali konzistentný vzorec nadhodnotenia. V tropických lesoch, ktoré sú najdôležitejším globálnym absorbentom uhlíka, bola fixácia dusíka nadhodnotená o 45 percent. V boreálnych lesoch mierneho pásma o 55 percent a v poľnohospodárskych pôdach o 60 percent. Tieto rozdiely sú dostatočne veľké na to, aby zásadne ovplyvnili projekcie budúceho vývoja klímy.

Čo to znamená pre klimatické prognózy

Ak rastliny absorbujú menej CO2, ako modely predpokladali, skutočné tempo otepľovania môže byť rýchlejšie, ako naznačujú súčasné projekcie. Vedci odhadujú, že korekcia dusíkového faktora v modeloch by mohla zvýšiť projekciu oteplenia do konca storočia o 0,2 až 0,5 stupňa Celzia, čo je v kontexte klimatickej politiky významný rozdiel.

Tento poznatok komplikuje aj stratégie zalesňovania a obnovy ekosystémov, ktoré sú súčasťou klimatických záväzkov mnohých krajín vrátane členov Európskej únie. Ak stromy a iná vegetácia absorbujú menej uhlíka, ako sa predpokladalo, tieto projekty nemusia priniesť očakávané klimatické benefity a krajiny budú musieť hľadať alternatívne cesty k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality.

Dôsledky pre Slovensko

Pre Slovensko má tento objav praktický význam v niekoľkých oblastiach. Slovenské lesy pokrývajú približne 41 percent územia krajiny a sú dôležitým absorbentom uhlíka v národnom emisnom bilancii. Ak je ich absorpčná kapacita nižšia, ako uvádzajú súčasné modely, Slovensko bude musieť prehodnotiť svoje klimatické výpočty a prípadne zvýšiť úsilie v oblasti redukcie emisií z priemyslu a dopravy.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý využíva medzinárodné klimatické modely na prípravu národných klimatických scenárov, bude musieť zohľadniť nové zistenia vo svojich projekciách. Pre slovenské poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodné hospodárstvo to môže znamenať potrebu prispôsobenia adaptačných stratégií na rýchlejšie zmeny klímy, ako sa doteraz predpokladalo.

Vedci zdôrazňujú, že ich objav nie je dôvodom na rezignáciu, ale naopak na zintenzívnenie úsilia v boji proti zmene klímy. Presnejšie modely umožnia lepšie plánovanie a efektívnejšie nasmerovanie zdrojov tam, kde prinesú najväčší úžitok.