EÚ obchádza Fica: Kyjev dostane €30 mld. bilaterálne

Plán B: tridsať miliárd bez Bratislavy a Budapešti

Európska únia si nenechá pokaziť financovanie Kyjeva vetom dvoch členských štátov. Podľa informácií denníka Politico, odvolávajúceho sa na diplomatické zdroje, sa nordické a baltské krajiny dohodli na bilaterálnych pôžičkách pre Ukrajinu v celkovej výške 30 miliárd eur. Keďže pôjde o priame dohody medzi jednotlivými štátmi a Kyjevom — nie o spoločný nástroj EÚ — tieto transakcie nevyžadujú súhlas všetkých dvadsaťsedmich členov únie.

Zámer je pragmatický: udržať Ukrajinu finančne nad vodou aspoň počas prvého polroka 2026, kým prebieha diplomatické úsilie o odblokovanienájúcich pôvodného balíka. Suma tridsať miliárd eur je podstatne nižšia než pôvodných deväťdesiat miliárd eur, na ktorých sa lídri EÚ dohodli ešte v decembri minulého roka, no pre krátkodobú stabilizáciu ukrajinskej ekonomiky postačí.

Koreň sporu: ropovod Družba

Priame pozadie blokovania tvorí spor o ropovod Družba. Ten prestal prepravovať ruskú ropu cez Ukrajinu do Slovenska a Maďarska od konca januára 2026, keď bol poškodený ruským dronovým útokom pri uzle Brody. Kyjev tvrdí, že oprava si vyžaduje prímerí — práce v aktívnej bojovej zóne by mohli trvať až šesť týždňov. Bratislava a Budapešť naopak obviňujú prezidenta Zelenského z politického vydierania a žiadajú prístup inšpektorov k poškodenej infraštruktúre.

Premiér Robert Fico reagoval razantne: Slovensko prerušilo dodávky núdzovej elektriny Ukrajine a pohrozilo vetom pôžičky EÚ. Maďarský premiér Viktor Orbán ohlásil blokádu ešte 20. februára. Situáciu skomplikovala aj akcia ukrajinskej spravodajskej služby — drony v noci z 22. na 23. februára zasiahli ruskú čerpaciu stanicu v Tatárskej republike, vyše tisíc kilometrov od hraníc s Ukrajinou.

Čo z toho plynie pre Slovensko?

Veto formálne platí — to predstavuje čiastočný diplomatický úspech pre Fica. V praxi však Kyjev financovanie dostane. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen jasne odkázala, že peniaze sa na Ukrajinu dostanú „tak či onak". Tento vývoj oslabuje vyjednávaciu pozíciu Bratislavy v nasledujúcich rokovaniach: ak EÚ vie dosiahnuť cieľ aj bez slovenského súhlasu, páky tlaku Fica sa postupne zmenšujú.

Okrem nordickobaltského plánu avizovalo Holandsko priamu bilaterálnu pomoc vo výške 3,5 miliardy eur ročne až do roku 2029. Medzinárodný menový fond schválil Kyjevu úver 8,1 miliardy dolárov. Financovanie Ukrajiny tak prebieha po viacerých vzájomne nezávislých kanáloch, čo robí akékoľvek individuálne veto čoraz menej účinným nástrojom nátlaku.

Summit EÚ: posledná šanca na dohodu

Lídri Európskej únie sa 19. marca stretnú na summite Európskej rady v Bruseli. Na programe bude aj pokus presvedčiť Fica a Orbána, aby ustúpili a schválili pôvodný deväťdesiatmiliardový balíček. Ak rokovania zlyhajú, bilaterálny mechanizmus je pripravený spustiť sa okamžite. EÚ tým vysiela jasný signál: solidarita s Kyjevom sa presadí — s vetujúcimi krajinami alebo bez nich. Pre Slovensko to znamená čoraz ťažšie hľadanie rovnováhy medzi záujmami energetickej bezpečnosti a vzťahmi s európskymi partnermi.