Macron rozširuje jadrový arzenál a pozýva Európu na cvičenia

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok predstavil zásadnú zmenu jadrovej stratégie krajiny — prvé zvyšovanie počtu jadrových hlavíc od roku 1992 a plán zapojiť osem európskych spojencov do spoločných cvičení. Krok prichádza v čase rastúcej neistoty o spoľahlivosti americkej záruky pre Európu.

Prvý nárast arzenálu za tri desaťročia

Macron vo svojom kľúčovom prejave vyhlásil: „Musím národu zaručiť, že naše jadrové odstrašovanie zostane — aj v budúcnosti — absolútne dôveryhodné." Francúzsko doteraz udržiavalo arzenál na úrovni nižšej ako 300 hlavíc. Presné číslo odteraz nebude zverejnené — prezident nariadil ukončiť prax transparentného vykazovania počtu zbraní, čo predstavuje odklon od dlhoročnej politiky.

Okrem navýšenia počtu hlavíc Francúzsko modernizuje aj nosiče. Zavádza rakety M51.3, modernizované bojové hlavice a vyvíja hypersonickú strategickú strelu pre bojové lietadlá. Do roku 2036 má byť spustená piata jadrová ponorka „Invincible".

Osem krajín v novom bezpečnostnom rámci

Macron navrhol osem európskych štátov zapojiť do rámca nazvaného „pokročilé odstrašovanie" (forward deterrence): Nemecko, Britániu, Poľsko, Holandsko, Belgicko, Grécko, Švédsko a Dánsko. Tieto krajiny budú môcť hostiť francúzske strategické vzdušné sily a zúčastniť sa na spoločných cvičeniach, čo podľa Macróna skomplikuje výpočty potenciálnych protivníkov.

Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz vydali spoločné vyhlásenie, podľa ktorého obe krajiny prehĺbia integráciu v oblasti odstrašovania už tento rok — vrátane nemeckej konvenčnej účasti na francúzskych jadrových cvičeniach a spoločných návštev strategických zariadení.

Francúzsky prezident zároveň zdôraznil, že rozhodnutie o prípadnom jadrovom útoku zostáva výhradne v jeho rukách: „Nebude dochádzať k zdieľaniu konečného rozhodnutia, ani jeho plánovania alebo realizácie."

„Slobodní budeme len vtedy, keď budeme obávaní"

Macron svoje rozhodnutie oprel o filozoficky znejúce heslo: „Aby sme boli slobodní, musíme vzbudzovať bázeň." Organizácie pre odzbrojenie kritizujú tento krok ako rozpor so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní (NPT) a varujú pred možnou eskaláciou zo strany Ruska. Kritici poukazujú aj na to, že Macronov mandát sa blíži ku koncu, čo vyvoláva otázky o dlhodobej udržateľnosti iniciatívy.

Európa bez amerického jadrového dáždnika?

Strategická zmena priamo reaguje na opakované signály americkej administratívy prezidenta Donalda Trumpa, že záväzky USA voči Európe nie sú bezvýhradné. Európske krajiny čoraz intenzívnejšie diskutujú o vlastnej bezpečnostnej architektúre nezávislej od Washingtonu.

Poľský premiér Donald Tusk iniciatívu privítal: „Spoločne sa vyzbrojujeme s priateľmi, aby naši nepriatelia nikdy nemali odvahu nás napadnúť." Slovensko zatiaľ medzi pozvanými krajinami nefiguruje, no debata o európskej jadrovej streche sa dotýka aj nás — Slovensko hraničí s Ukrajinou a je členom NATO vystaveným na frontovej línii geopolitického napätia.

Macronova iniciatíva naznačuje, že Európa vstupuje do novej éry, v ktorej si bude musieť bezpečnostné záruky stále viac zabezpečovať sama — so všetkými politickými, strategickými aj morálnymi otázkami, ktoré to prináša.