Ohnivý prsteň nad Antarktídou: zatmenie Slnka

V utorok 17. februára 2026 nastáva jedno z najvýznamnejších astronomických udalostí roka — prstencové zatmenie Slnka, známe ako „Ohnivý prsteň". Plný prstencový efekt je viditeľný len z odľahlých oblastí Antarktídy, no čiastočné zatmenie možno pozorovať z južnej Afriky a južného cípu Južnej Ameriky.

Ako vzniká Ohnivý prsteň

Prstencové zatmenie nastáva, keď Mesiac prejde medzi Slnkom a Zemou v čase, keď sa nachádza na vzdialenejšom bode svojej obežnej dráhy. V dôsledku toho sa javí menší ako slnečný disk a nedokáže ho úplne zakryť. Vzniká tak charakteristický žiariaci prstenec svetla okolo tmavej siluety Mesiaca.

Pri maximálnom zatmení Mesiac zakryje 96 percent slnečného disku. Fáza „ohnivého prsteňa" trvá približne 2 minúty a 20 sekúnd, čo poskytuje pozorovateľom krátke, ale nezabudnuteľné divadlo.

Trasa a viditeľnosť

Pás prstencového zatmenia sa tiahne 4 282 kilometrov naprieč západnou Antarktídou a pobrežím Davisovho mora v Južnom oceáne, pričom jeho šírka dosahuje 616 kilometrov. Zatmenie začína o 11:42 UTC a maximum nastáva o 12:13 UTC.

Čiastočné zatmenie je viditeľné na oveľa väčšom území vrátane Juhoafrickej republiky, Argentíny, Chile a ďalších krajín na južnej pologuli. V Európe vrátane Slovenska zatmenie nie je pozorovateľné priamo.

Sledovanie zo Slovenska

Slovenské astronomické observatóriá a spolky sprístupňujú živé prenosy z antarktických staníc a vedeckých expedícií. Viacero webových platforiem ponúka priamy prenos zatmenia, čo umožňuje aj slovenským nadšencom astronómie sledovať tento vzácny jav v reálnom čase.

Najbližšie prstencové zatmenie viditeľné z obývanejších oblastí nastane až v roku 2028. Európa sa dočká veľkolepého úplného zatmenia Slnka 12. augusta 2026.

Zdroje: EarthSky, TimeAndDate, Space.com