Pakistan a Afganistan: otvorená vojna a globálne riziko

Bomby nad Kábulom: ako došlo k vojne

Vo štvrtok 27. februára 2026 vykonalo pakistanské letectvo masívne údery na Kábul, Kandahár, Džalalabád aj provinciu Paktíja. Pakistanský minister obrany Chvádža Ásif vzápätí vyhlásil, že jeho krajina vstupuje do „otvorenej vojny“ s afganskou vládou Talibanu — pakistanská trpezlivosť sa vyčerpala. Operácia dostala názov Ghazab Lil Haq, v preklade Spravodlivý hnev, a bezprostredne nadviazala na afganskú cezhraničnú ofenzívu, pri ktorej afganské sily zaútočili na pakistanské pohraničné stanovištia pozdĺž spornej línie Duranda a podľa vlastného vyjadrenia zničili 19 pakistanských vojenských pozícií.

Protichodné bilancie obetí

Obe strany zverejnili dramaticky odlišné čísla strát. Islamabad tvrdí, že pri náletoch a pozemných stretoch zahynulo 274 afganských bojovníkov a ďalších 400 bolo zranených; vlastné straty priznáva vo výške 12 mŕtvych a 27 ranených vojakov. Afganská vláda Talibanu naproti tomu hlási 55 zabitých pakistanských vojakov a zajatie ďalších. Al Jazeera ani ostatné nezávislé médiá tieto čísla nemohli overiť. Vážne sú rovnako správy o civilných obetiach — afganská strana obviňuje Pakistan z bombardovania obytného domu v Džalalabáde aj náboženskej školy v provincii Paktika.

Historické korene: línia Duranda a TTP

Jadro sporu siaha do roku 1893, keď britská koloniálna správa vytýčila líniu Duranda ako hranicu medzi Britskou Indiou a Afganistanom, čím rozdelila paštúnske kmene na polovicu. Afganistan túto demarkáciu nikdy formálne neuznával. Pakistan dlhodobo obviňuje Kábul, že jeho územie slúži ako zázemie pre Tehrik-e-Taliban Pakistan (TTP) — pakistanskú odnož Talibanu — a pre Islamský štát Chorásán (IS-K), ktoré pravidelne útočia na pakistanské ciele. TTP zložila prísahu vernosti afganskému Talibanu, preto Kábul voči nej len ťažko zakročí bez toho, aby ohrozil vlastnú vnútornú súdržnosť, upozorňujú analytici strediska CSIS.

Medzinárodné apely na zastavenie paľby

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval obe strany k okamžitému prímeriu a vyjadril hlboké znepokojenie nad dopadom na civilistov. Irán ponúkol sprostredkovanie dialógu a vyzval vlády k rešpektovaniu územnej celistvosti. Čína, Rusko, Turecko aj Saudská Arábia podnikli vlastné mediačné kroky. Britská šéfka diplomacie Yvette Cooperová apelovala na rýchlu de-eskaláciu a obnovenie sprostredkovaných rokovaní. Európska únia rovnako varovala pred destabilizáciou celého stredoázijského regiónu.

Bezpečnostné dôsledky: terorizmus aj jadrové riziko

Analytici CSIS varujú, že prehlbujúci sa konflikt pravdepodobne zníži tlak na Islamský štát Chorásán (IS-K) a umožní mu posilniť. IS-K — zodpovedný za množstvo útokov s celosvetovým dosahom — by mohol zaplniť mocenské vákuum vzniknuté destabilizáciou oboch krajín. Slovenská republika, ktorá sa v minulých desaťročiach aktívne zúčastňovala afganských misií NATO, sleduje situáciu so znepokojením. Mimoriadne vážne globálne dôsledky pridáva aj skutočnosť, že Pakistan je jadrová mocnosť — akákoľvek nekontrolovaná eskalácia tak nadobúda existenciálny rozmer. Konflikt navyše hrozí novými migračnými vlnami do Európy z regiónu, ktorý bol v nedávnej minulosti zdrojom závažných humanitárnych kríz.

Výhľad: diplomacia, alebo prehlbujúca sa kríza?

V októbri 2025 sprostredkovali Katar a Turecko krehké prímerie, ktoré bolo porušené vo februári 2026. Medzinárodný tlak teraz narastá, avšak obe strany zatiaľ trvajú na svojich pozíciách. Podľa analytikov CSIS je kľúčom k de-eskalácii trojica krokov: cielené akcie Pakistanu výhradne proti TTP namiesto plošnej vojny s Kábulom, medzinárodný tlak na vládu Talibanu, aby zakročila proti militantným základniam, a zapojenie tretej strany do monitorovania prípadných dohôd. Bez týchto opatrení hrozí, že sa pohraničná vojna premení na trvalý zdroj nestability s ďalekosiahlymi globálnymi dopadmi.