Pakistan vyhlásil 'otvorenú vojnu' Afganistanu pod vládou Talibanu

Letecké útoky a otvorená vojna

Pakistan vyhlásil 'otvorenú vojnu' Afganistanu 27. februára 2026 po tom, čo jeho letectvo zaútočilo na Kábul, Kandahár a juhovýchodnú provinciu Paktía – čo predstavuje najvážnejšiu vojenskú eskaláciu medzi oboma susedmi od prevzatia moci Talibanom v auguste 2021. Operácia s názvom Ghazab Lil Haq ('Spravodlivý hnev') znamenala dramatický rozkol vo vzťahu, ktorý už aj tak definovalo hlboké nepriateľstvo a nedôvera.

Útoky prišli len niekoľko hodín po tom, čo Afganistan spustil to, čo jeho vláda nazvala „rozsiahle ofenzívne operácie“ proti pakistanským vojenským pozíciám pozdĺž sporného Durandovho línie. Pakistanský minister obrany vyhlásil, že krajine „došla trpezlivosť“ a označil kampaň za reakciu na roky cezhraničných útokov militantov pochádzajúcich z afganského územia.

Protichodné tvrdenia o obetiach

Obe strany vydali výrazne odlišné údaje o obetiach, čo sťažuje nezávislé overenie. Pakistanská armáda tvrdila, že zabila 274 afganských bojovníkov Talibanu a zranila ďalších 400, pričom zničila 73 hraničných staníc a obsadila viac ako tucet ďalších pozícií. Afganská vláda priznala 13 zabitých vojakov a 22 zranených pri pakistanských útokoch.

Hovorca Talibanu Zabiullah Mudžáhid reagoval tým, že afganské sily zabili 55 pakistanských vojakov a zničili 19 vojenských základní. Objavili sa aj nepotvrdené správy, že pri útokoch mohli byť zabité vysokopostavené osobnosti Talibanu – potenciálne vrátane najvyššieho vodcu Hibatulláha Achundzadu, ktorý sa údajne zdržiava v Kandahári – tieto tvrdenia sa však nedali nezávisle overiť.

Korene koloniálneho hraničného sporu

Konflikt má korene v jednom z najtrvalejších územných sporov v Južnej Ázii. Durandova línia – 2 611 kilometrov dlhá hranica, ktorú v roku 1893 nakreslili britské koloniálne úrady – nebola nikdy formálne uznaná Afganistanom, ktorý tvrdí, že umelo rozdelila etnické paštúnske komunity. Táto nevyriešená krivda živí bilaterálne nepriateľstvo už viac ako storočie.

Bezprostredným spúšťačom pre Pakistan bola skupina Tehreek-e-Taliban Pakistan (TTP). Islamabad opakovane obviňuje afganský Taliban z toho, že umožňuje militantom TTP využívať afganské územie ako východiskovú základňu pre útoky v Pakistane. Samovražedný bombový útok na šiitskú mešitu v Islamabade, pri ktorom vo februári zahynulo 36 ľudí, a útok na kontrolný bod v Bajáure, pri ktorom zahynulo 11 vojakov, poslúžili ako bezprostredné katalyzátory pre Operáciu Spravodlivý hnev.

Globálny alarm a rozdelené reakcie

Medzinárodné spoločenstvo reagovalo rýchlo, hoci nie jednotne. Generálny tajomník OSN António Guterres vydal naliehavú výzvu na okamžité prímerie. Čína sa vyjadrila, že je „hlboko znepokojená“ a vyzvala obe strany, aby „zachovali pokoj a zdržanlivosť“. Rusko požadovalo zastavenie cezhraničných útokov. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí sa odvolal na svätý mesiac ramadán a vyzval obe krajiny, aby vyriešili nezhody „v rámci dobrých susedských vzťahov a prostredníctvom dialógu“ – a ponúkol Teherán ako sprostredkovateľa.

Spojené štáty zaujali výrazne odlišný postoj, keď ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo podporu pakistanskému „právu brániť sa“ proti útokom Talibanu – postoj, ktorý vyvolal ostrú kritiku z Kábulu a vniesol rozmer veľmoci do už aj tak nestabilnej situácie.

Regionálna kríza na obzore

Analytici varujú, že konflikt riskuje destabilizáciu jedného z najnestabilnejších koridorov na svete – križovatky Južnej Ázie, Strednej Ázie a Blízkeho východu. Obrovské čínske investície v Pakistane prostredníctvom Čínsko-pakistanského hospodárskeho koridoru, otepľujúce sa vzťahy Indie s Kábulom a pokračujúci obeh amerických zbraní cez afganské arzenály, to všetko zvyšuje geopolitické stávky.

Predĺžený konflikt by mohol vyvolať humanitárnu katastrofu, masívne prílevy utečencov do už aj tak preťažených susedných štátov a rozsiahlejšie hospodárske narušenie v celom regióne. Keďže sú obe vlády pod silným domácim tlakom, aby preukázali silu – a politická legitimita Talibanu je už aj tak doma i v zahraničí krehká – diplomatické únikové cesty zostávajú nebezpečne úzke.