Poľsko sprísňuje kybernetickú obranu: Zákaz pre Huawei a ZTE
Prezident Karol Nawrocki podpísal 19. februára 2026 zákon o národnom systéme kybernetickej bezpečnosti, ktorý zakazuje dodávateľom „vysokého rizika“ – najmä firmám z Číny a Ruska – účasť v kľúčových sektoroch poľského hospodárstva. Zákon implementuje smernicu EÚ NIS2, získal podporu 407 poslancov, no vyvoláva protesty podnikateľských organizácií, ktoré odhadujú náklady na prispôsobenie na viac ako 14 miliárd zlotých.
Nawrocki podpísal – a odvolal sa na Ústavný súd
19. februára 2026 prezident Karol Nawrocki podpísal novelu zákona o národnom systéme kybernetickej bezpečnosti (KSC), čím zavŕšil dlhoročnú legislatívnu etapu. Nové predpisy implementujú smernicu EÚ NIS2 a radikálne sprísňujú požiadavky pre subjekty pôsobiace v sektoroch kľúčových pre fungovanie štátu. V bezprecedentnom kroku prezident zároveň postúpil zákon Ústavnému súdu, čím signalizoval pochybnosti o súlade niektorých ustanovení so základným zákonom.
„Lex Huawei": Kto stráca prístup na poľský trh
Ústredným prvkom zákona je mechanizmus dodávateľa vysokého rizika (DWR). Minister zodpovedný za digitalizáciu môže po viacstupňovom administratívnom konaní uznať výrobcu zariadení alebo softvéru za hrozbu pre základné záujmy bezpečnosti štátu. Hoci predpisy neuvádzajú krajiny menovite, nikto nepochybuje – v prvom rade ide o firmy z Číny, Ruska a iných štátov mimo NATO.
Nie náhodou zákon pokrstili menom „Lex Huawei". Čínsky telekomunikačný gigant už varoval, že v prípade vzniku hospodárskych strát zváži arbitráž. Podobne ohrozené je ZTE – druhý čínsky výrobca sieťových zariadení. Subjekty zapísané na zoznamoch kľúčových a dôležitých subjektov – celkovo niekoľko desiatok tisíc organizácií z 18 sektorov, od energetiky a telekomunikácií po vodné hospodárstvo a distribúciu potravín – nebudú môcť používať produkty od dodávateľov vysokého rizika. Existujúce inštalácie je potrebné vymeniť v lehote do siedmich rokov.
Zriedkavá zhoda naprieč politickým spektrom
V Sejme zákon získal výsledok, ktorý sa v súčasných politických reáliách považuje za raritu: za hlasovalo 407 poslancov, proti len 10. Kybernetická bezpečnosť sa ukázala ako jedna z mála tém, v ktorých vládna koalícia a opozícia hovoria jedným hlasom.
Zákon zapadá do širšej stratégie vlády Donalda Tuska. Premiér vyhlásil rok 2026 za „rok poľského zrýchlenia" a rozpočet na obranu dosiahne rekordných 4,7 – 4,8 % HDP – najvyšší ukazovateľ v celom NATO. Poľsko vníma kybernetickú bezpečnosť ako integrálnu súčasť svojej obrannej stratégie, a nie len ako samostatné oddelenie administratívy.
Biznis alarmuje: Miliardové náklady a obvinenie z vyvlastnenia
Politický triumf má svoju cenu. Jedenásť podnikateľských organizácií apelovalo na prezidenta, aby zákon vrátil do Sejmu. Hlavná námietka sa týka finančnej záťaže prispôsobenia: analýza Národnej komory Ethernetovej komunikácie, ktorá zahŕňala 152 firiem, odhadla náklady na výmenu zariadení v samotnom telekomunikačnom sektore na 14,4 miliardy zlotých v priebehu piatich rokov – v priemere 4,3 milióna zlotých na operátora. Experti varujú pred osobitným ohrozením pre malých poskytovateľov internetu a rizikom zániku digitálnej konektivity vo vidieckych oblastiach.
Nútená výmena funkčného zariadenia bez odškodnenia je podľa podnikateľov de facto vyvlastnenie, ktoré porušuje ústavnú ochranu súkromného vlastníctva. Prezident, podpisujúc zákon, si tento problém všimol – preto súčasne postúpil predpisy na kontrolu ústavnosti.
Poľsko – líder kybernetických útokov v EÚ
Kontext rozhodnutia je jednoznačný: správa Microsoft Digital Defense uvádza Poľsko ako krajinu Európskej únie, ktorá je najčastejšie napádaná kyberzločincami. V decembri minulého roka vážny incident v energetickej sieti takmer viedol k blackoutu. Predstavitelia vlády sa odvolávajú aj na útok na satelitný systém Viasat počas ruskej invázie na Ukrajinu – ako varovanie pred zraniteľnosťou kritickej infraštruktúry voči nepriateľským aktivitám. Práve tieto udalosti rozhodli o politickej vôli uzavrieť poľské siete pre dodávateľov považovaných za rizikových.
Nový štandard na východnom krídle NATO
Konečná podoba zákona závisí od rozsudku Ústavného súdu – predovšetkým v otázke prípadných odškodnení pre firmy, ktoré sú nútené vymeniť zariadenia. Tak či onak, Poľsko sa pripája k USA, Veľkej Británii a Austrálii, ktoré už vylúčili čínskych dodávateľov z kľúčových sektorov, čím určujú nový štandard digitálnej bezpečnosti. Pre krajinu, ktorá vydáva na obranu takmer 5 % HDP a má za východného suseda Rusko vo vojnovom stave – je to logické doplnenie celku.