Slovensko odmietlo ručiť za 90-miliardový úver Ukrajine

Europarlament schválil historickú pôžičku

Európsky parlament 11. februára 2026 schválil bezprecedentnú pôžičku pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027. Za hlasovalo 458 europoslancov, proti bolo 140 a 44 sa zdržalo. Tri členské štáty — Slovensko, Maďarsko a Česko — sa na financovaní odmietli podieľať, čím sa rozhodnutie prijalo prostredníctvom mechanizmu posilnenej spolupráce s účasťou zvyšných 24 krajín.

Čo obsahuje balík pomoci

Úver sa skladá z dvoch častí. Suma 30 miliárd eur je určená na makrofinančnú pomoc a podporu štátneho rozpočtu Ukrajiny prostredníctvom takzvaného Nástroja pre Ukrajinu (Ukraine Facility). Zostávajúcich 60 miliárd eur má posilniť obranné kapacity krajiny a financovať nákup vojenskej techniky.

Európska komisia plánuje prvú tranžu uvoľniť začiatkom druhého štvrťroka 2026. Peniaze Únia získa na finančných trhoch formou spoločného dlhu. Ukrajina má úver splatiť z budúcich vojnových reparácií od Ruska — ak dôjde k mierovej dohode. Náklady na obsluhu dlhu odhaduje Komisia na približne miliardu eur v roku 2027, s nárastom na tri miliardy eur ročne od roku 2028.

Fico: „Smrteľný omyl“

Premiér Robert Fico označil pôžičku za „smrteľný omyl“ už na decembrovom summite Európskej rady v Bruseli. Slovensko vtedy ako prvé odmietlo podporiť záverečné vyhlásenie o Ukrajine, aby nebolo spájané s vojenskou pôžičkou. Fico argumentoval, že takáto finančná pomoc neposilní vyjednávaciu pozíciu Kyjeva v mierových rokovaniach.

Podľa slovenského premiéra Ukrajina nepotrebuje zbrane, ale predovšetkým peniaze na rekonštrukciu. Upozornil tiež na riziká spojené s plánom využitia zmrazených ruských aktív na financovanie úveru, pričom vyjadril pochopenie pre obavy Belgicka, kde sú tieto aktíva uložené v depozitári Euroclear.

Výnimka pre tri krajiny

Slovensko, Česko a Maďarsko si vyjednali výnimku zo spoločných záruk. To znamená, že nebudú ručiť za úver a nebudú sa podieľať ani na platení úrokov. Ako uvádza Európsky parlament, rozhodnutie nebude mať vplyv na rozpočtové záväzky týchto troch krajín voči EÚ.

Maďarský premiér Viktor Orbán situáciu komentoval slovami, že pôžička „vyzerá ako úver, ale Ukrajinci ho nikdy nebudú schopní splatiť.“ Český postoj bol menej vyhranený, no Praha sa rovnako rozhodla zostať mimo mechanizmu posilnenej spolupráce.

Čo to znamená pre Slovensko

Odmietnutie účasti na úvere je súčasťou širšej zahraničnopolitickej línie vlády Roberta Fica, ktorá sa odlišuje od väčšinového postoja EÚ k vojenskej podpore Ukrajiny. Slovensko tým síce nenesie finančné riziko spojené s úverom, zároveň sa však ocitá v menšinovej pozícii spolu s Maďarskom — krajinou, ktorá opakovane blokuje európsku podporu Kyjeva.

Podľa analytikov je pôžička pre Ukrajinu dôležitým signálom stability a podpory zo strany Európy. Bez nej by Kyjev čelil vážnym finančným problémom už v apríli 2026, čo by mohlo ohroziť priebeh vojenských operácií aj mierových rokovaní.