Kultúra

Berlinale 2026: Zlatý medveď pre odvážny film Çataka

Film „Yellow Letters" nemeckého režiséra tureckého pôvodu Ilkera Çataka získal Zlatého medveďa na 76. ročníku Berlínskeho filmového festivalu. Politická dráma o cenzúre umelcov oslnila porotu pod vedením Wima Wendersa.

R
Redakcia
Share
Berlinale 2026: Zlatý medveď pre odvážny film Çataka

Berlín – Na záverečnom ceremoniáli 76. ročníka Berlínskeho medzinárodného filmového festivalu (Berlinale), ktorý sa konal od 12. do 22. februára 2026, získal Zlatého medveďa film „Yellow Letters" (Žlté listy) nemeckého režiséra tureckého pôvodu Ilkera Çataka. Politická dráma s ostrým posolstvom potvrdila, že tohtoročná Berlinale sa niesla v znamení odvahy a angažovanosti.

Film o strachu a mlčaní

„Yellow Letters" sleduje príbeh tureckého filmára a jeho herečky-manželky žijúcich v Ankare, ktorým štát zakázal pracovať pre ich politické presvedčenie. Film ukazuje nielen ich osobný boj, ale aj napätie medzi hodnotami a kompromismi, ktoré im každodenný život vnucuje. Porota na čele s Wimom Wendersom ocenila dielo za umeleckú odvahu a morálnu jasnosť.

„Film skúma politický jazyk totalitarizmu v kontraste s empatickým jazykom kina. Je to desivé tušenie, pohľad do blízkej budúcnosti, ktorá sa môže stať skutočnosťou aj v našich krajinách." — Wim Wenders, predseda poroty

Çatak pri preberaní ocenenia vyzval filmárov k solidarite v boji proti autoritárskym hrozbám. Na záver svojho prejavu zdôraznil, že umelci nesmú zostať mlčať, aj keď im systém zaväzuje ruky.

Çatak: z Berlína späť do Berlína

Ilker Çatak sa narodil v Berlíne v rodine tureckých imigrantov. Medzinárodnú pozornosť si získal filmom The Teacher's Lounge (Učiteľovňa, 2023), nominovaným na Oscara za najlepší medzinárodný film. „Yellow Letters" je jeho odvážnejším a osobnejším krokom — priamou kritikou autoritárstva a cenzúry umenia.

Pre nemeckú kinematografiu ide o historický moment. Naposledy triumfoval nemecký film v Berlíne pred 22 rokmi, keď Fatih Akin — tiež Nemec tureckého pôvodu — získal Zlatého medveďa za drámu Gegen die Wand v roku 2004. Paralela nie je náhodná: obaja režiséri vyrastali na rozhraní dvoch kultúr a práve z tohto priesečníku sa pozerajú na svet.

Ďalšie ceny festivalu

Strieborného medveďa za herecký výkon získala Sandra Hüller za film Rose, v ktorom stvárnila záhadného vojaka vracajúceho sa v 17. storočí do odľahlej nemeckej dediny. Hüller, európska filmová hviezda nominovaná na Oscara za Anatomy of a Fall, tak získala berlínske ocenenie po druhýkrát — prvýkrát ju porotcovia odmenili za film Requiem v roku 2006.

Strieborného medveďa za réžiu si odniesol britský dokumentarista Grant Gee za film Everybody Digs Bill Evans — biopik o legendárnom americkom džezovom pianistovi. Cenu Veľkej poroty získal film Salvation tureckého režiséra Emina Alpera a Cenu poroty si odniesol Queen at Sea Lancea Hammera.

Politický oheň pod povrchom

Tohtoročná Berlinale sa niesla v búrlivej politickej atmosfére. Viacerí filmári využili ceremoniál na kritiku vojny v Gaze. Predseda poroty Wenders vyhlásil, že festival „nemôže vstupovať do politiky" — čo vyvolalo vlnu protestov. Indická spisovateľka Arundhati Royová stiahla svoju účasť a desiatky osobností vrátane Javiera Bardema či Tildy Swintonovej odsúdili postoj vedenia festivalu. Riaditeľka Tricia Tuttle im oponovala slovami, že „prehovoriť je súčasťou demokracie."

Na festivale sa premietlo 276 filmov zo 80 krajín. Çatakov Zlatý medveď hovorí jasne: politicky angažované umenie nemieni ustúpiť.

Zostaňte v obraze!

Sledujte nás na Facebooku a nič vám neunikne.

Sledujte nás na Facebooku

Podobné články