Bratislava na trase rýchlovlakov: VRT V4 za 3 miliardy
Železnice SR dokončili štúdiu uskutočniteľnosti vysokorýchlostnej trate V4. Vlaky pôjdu rýchlosťou až 320 km/h, cesta z Bratislavy do Brna potrvá 33 minút a do Viedne len 24 minút. Náklady presahujú 3 miliardy eur.
Slovensko vstupuje do éry vysokorýchlostnej železnice
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) v januári 2026 predstavili výsledky Národnej štúdie uskutočniteľnosti vysokorýchlostnej trate VRT V4. Štúdia potvrdila, že zapojenie Bratislavy do siete rýchlovlakov spájajúcich hlavné mestá krajín Vyšehradskej štvorky je technicky realizovateľné a územne priechodné. Celkové investičné náklady sa odhadujú na 3,062 miliardy eur.
Projekt má ambíciu zásadne zmeniť cestovania v strednej Európe. Vysokorýchlostná trať prepojí Budapešť, Bratislavu, Brno, Prahu a Varšavu, pričom vlaky na novom úseku medzi stanicou Bratislava západ a českou hranicou dosiahnu rýchlosť až 320 km/h.
Cestovné časy ako z iného sveta
Najvýraznejšou zmenou budú dramaticky skrátené jazdné časy. Podľa výsledkov štúdie sa cesta z novej stanice Bratislava západ do Brna skráti na 33 minút, do Viedne na pouhých 24 minút. Z Budapešti do Bratislavy to bude približne 102 minút a trasa Viedeň – Brno sa zmestí pod hodinu.
V porovnaní so súčasným stavom ide o revolučný skok. Dnes trvá cesta vlakom z Bratislavy do Prahy vyše štyroch hodín. Po dokončení VRT V4 by sa tento čas mohol skrátiť zhruba na polovicu.
Nová stanica a tri varianty
Štúdia analyzovala 38 technických alternatív v troch hlavných scenároch. Dva rozvojové varianty počítali s úplne novým trasovaním, tretí – konzervatívny – maximálne využíva existujúcu infraštruktúru. Práve konzervatívny variant vybrali ako optimálny. Kombinuje nové stavby so systematickým zvyšovaním kapacity existujúcich tratí, najmä na južnom brehu Dunaja.
Kľúčovým prvkom projektu je vybudovanie novej stanice Bratislava západ v oblasti Stupavy, ktorá sa stane uzlom pre údržbu vlakov aj prestup medzi vnútroštátnymi a medzinárodnými spojmi. Súčasťou plánu je aj modernizácia hlavnej stanice v Bratislave, rozšírenie koľajníc na 750 metrov a vybudovanie dvojkoľajového tunela medzi hlavnou stanicou a Lamačom.
Miliardový projekt v dvoch fázach
Realizácia sa rozdelí do dvoch etáp. Prvá fáza (2030 – 2040) zahŕňa modernizáciu bratislavského uzla, zdvojkoľajnenie úseku Rusovce – Petržalka a výstavbu stanice Bratislava západ. Druhá fáza s dokončením medzi rokmi 2046 a 2050 prinesie samotnú vysokorýchlostnú trať smerom k českej hranici a napojenie na viedenský koridor cez Marchegger Ast.
Okrem stavebných nákladov 3,062 miliardy eur si projekt vyžiada ďalších zhruba 360 miliónov eur na projektovú prípravu a výkup pozemkov. Financovanie bude do veľkej miery závisieť od eurofondov – práve dokončenie národnej štúdie bolo nevyhnutným predpokladom pre čerpanie prostriedkov z rozpočtu EÚ.
Projekt celoeurópskeho významu
Iniciatíva VRT V4 vznikla v roku 2018 a postupne získala podporu všetkých štyroch vyšehradských krajín. Maďarsko dokončilo svoju štúdiu už v roku 2019, Slovensko bolo posledné s vládnym schválením v septembri 2021. Bez účasti na projekte hrozilo, že trasa obíde Slovensko cez Viedeň.
Ďalšie kroky zahŕňajú dopracovanie dopravných simulácií, zapracovanie trasy do územnoplánovacích dokumentov a koordináciu s partnermi v Česku, Maďarsku a Rakúsku. Ak všetko pôjde podľa plánu, rýchlovlaky medzi Bratislavou a Brnom by mohli premávať okolo roku 2050.
