Ramadán 2026 sa začal: Čo to znamená pre svet i Slovensko
Svätý mesiac ramadán 2026 sa začal 18. februára po potvrdení pozorovania srpku mesiaca v Saudskej Arábii. Zimný termín prináša kratšie pôsty a rastúci ekonomický vplyv na globálne dodávateľské reťazce.
Saudská Arábia potvrdila začiatok ramadánu
Svätý mesiac ramadán 1447 hidžry sa oficiálne začal v stredu 18. februára 2026. Kráľovský dvor Saudskej Arábie v utorok večer oznámil, že komisia Najvyššieho súdu pre pozorovanie mesiaca zaznamenala srpok nového mesiaca, čím potvrdila začiatok pôstneho obdobia pre takmer dve miliardy moslimov na svete.
Tohtoročné pozorovanie však sprevádzala nezvyčajná astronomická okolnosť. V ten istý deň, 17. februára, sa nad Antarktídou a južnou Afrikou odohralo prstencové zatmenie Slnka -- prvé v roku 2026. Medzinárodné astronomické centrum v Abú Zabí dokonca varovalo pred používaním ďalekohľadov na pozorovanie srpku, pretože sa objavil extrémne blízko pri Slnku. Napriek tomu Saudská Arábia srpok potvrdila a väčšina krajín Blízkeho východu a Perzského zálivu začala pôst 18. februára. Niektoré ázijské krajiny vrátane Indie a Bangladéša posunuli začiatok na štvrtok 19. februára.
Zimný ramadán: Kratšie pôsty po rokoch
Islamský lunárny kalendár sa každý rok posúva približne o 10 až 12 dní dozadu oproti solnečnému kalendáru. Ramadán 2026 tak padá na koniec zimy na severnej pologuli, čo pre európskych moslimov znamená výrazne kratšie pôsty v porovnaní s letnými mesiacmi minulých rokov.
Podľa Al Jazeera trvá denný pôst od úsvitu do západu slnka tento rok približne 12 až 13 hodín v strednej Európe, pričom sa bude postupne predlžovať smerom k jaru. Pre porovnanie: v Spojených arabských emirátoch je prvý deň pôstu dlhý 12 hodín a 46 minút, čo je o pol hodiny menej ako vlani. Severské krajiny ako Nórsko či Švédsko však stále čelia pôstom presahujúcim 16 hodín.
Trend kratších pôstov bude pokračovať až do roku 2031, keď ramadán pripadne na zimný slnovrat -- najkratší deň v roku.
Ekonomický dosah: Od potravín po letecké linky
Ramadán nie je len duchovným obdobím -- má merateľný vplyv na globálnu ekonomiku. Podľa údajov logistickej spoločnosti DP World začínajú maloobchodníci zvyšovať dodávky kľúčových potravín cez prístav Jebel Ali šesť až osem týždňov pred začiatkom ramadánu. Spotreba chleba počas svätého mesiaca stúpa o 63 %, kuraťa o 66,5 % a sušeného ovocia o 25 %.
Spojené arabské emiráty tento rok posilnili dohľad nad cenami. Podľa portálu Economy Middle East ministerstvo hospodárstva monitoruje 627 veľkých maloobchodných predajní, ktoré pokrývajú vyše 90 % domáceho obchodu so základnými spotrebnými tovarmi. Plánovaných je 420 inšpekcií počas celého ramadánu.
V krajinách s väčšinovou moslimskou populáciou sa pracovná doba skracuje, čo ovplyvňuje produktivitu aj medzinárodný obchod. Odborníci odhadujú pokles efektivity o 0,7 percentuálneho bodu za každú dodatočnú hodinu pôstu.
Ramadán na Slovensku
Na Slovensku žije podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 oficiálne 3 862 moslimov, no neoficiálne odhady hovoria o približne 5 000 až 6 000 osobách vrátane zahraničných študentov a pracovníkov. Približne polovica z nich žije v Bratislave, ďalšie komunity sú v Košiciach, Martine a Nitre.
Slovensko zostáva jedinou krajinou Európskej únie bez oficiálnej mešity. Moslimovia sa stretávajú v niekoľkých modlitebniach -- najznámejšie je Kultúrne centrum Córdoba na bratislavskej Obchodnej ulici. Registrácia islamu ako náboženstva naráža na zákon z roku 2016, ktorý vyžaduje minimálne 50 000 veriacich pre štátne uznanie.
Napriek týmto prekážkam slovenská moslimská komunita ramadán aktívne slávi. Kratšie zimné dni tento rok pôst uľahčujú -- v Bratislave potrvá približne 12 a pol hodiny denne.