Čína sa prepadá do deflácie: Čo znamenajú slabé ekonomické dáta pre svet a Slovensko

Znepokojujúce čísla z Pekingu

Národný štatistický úrad Číny zverejnil januárové údaje o cenách, ktoré potvrdili najhoršie obavy ekonómov. Index spotrebiteľských cien (CPI) spomalil na pouhých +0,2 percenta medziročne, čo je polovica očakávaných 0,4 percenta a výrazný pokles oproti decembrovým 0,7 percenta. Index cien priemyselných výrobcov (PPI) zostal hlboko v defládnom pásme na úrovni -1,4 percenta medziročne, čo predstavuje už 16. mesiac poklesu v rade.

Tieto čísla potvrdzujú, že druhá najväčšia ekonomika sveta sa nachádza v deflatívnej špirále, kde klesajúce ceny vedú k odkladaniu nákupov, čo ďalej tlmí dopyt a núti výrobcov znižovať ceny. Tento cyklus je mimoriadne ťažké prelomiť, ako ukazuje japonská skúsenosť s takzvanou stratenou dekádou v 90. rokoch minulého storočia.

Príčiny čínskeho spomalenia

Za defláciou stojí komplex vzájomne prepojených problémov. Kríza na trhu s nehnuteľnosťami, ktorá sa začala kolapsov developerov Evergrande a Country Garden v rokoch 2021 až 2023, naďalej ťaží čínsku ekonomiku. Nehnuteľnosti tvoria približne 30 percent čínskeho HDP a pokles cien bytov a domov eroduje bohatstvo domácností, čo tlmí spotrebiteľskú dôveru a výdavky.

Nadmerná priemyselná kapacita je ďalším závažným problémom. Čínsky priemysel, podporovaný masívnymi štátnymi investíciami, produkuje viac, ako dokáže domáci trh absorbovať. To vedie k cenovým vojnám a tlaku na exportné ceny, čo komplikuje situáciu aj výrobcom v iných krajinách, ktorí musia konkurovať lacnému čínskemu tovaru.

Demografické faktory situáciu ďalej zhoršujú. Čínska populácia klesá od roku 2022 a starnúca spoločnosť prirodzene míňa menej. Pôrodnosť klesla na historické minimum a vláda napriek rôznym stimulom nedokáže tento trend zvrátiť.

Globálne dopady

Čínska deflácia má ďalekosiahle globálne dopady. Krajina je najväčším svetovým importérom komodít a pokles jej dopytu tlačí nadol ceny ropy, kovov a poľnohospodárskych produktov. Pre exportérov surovín, najmä v Austrálii, Brazílii a v krajinách Blízkeho východu, to znamená nižšie príjmy.

Zároveň čínsky priemysel zaplavieva globálne trhy lacným tovarom, čo vytvára deflatívny tlak aj v iných ekonomikách. Európska únia a Spojené štáty reagujú zvyšovaním ciel na čínske výrobky, najmä elektromobily a solárne panely, čo však vedie k eskalácii obchodných napätí.

Dôsledky pre slovenský priemysel

Pre Slovensko je čínska deflácia relevantná z viacerých dôvodov. Automobilový priemysel, ktorý je kľúčovým exportným odvetvím krajiny, čelí rastúcej konkurencii čínskych elektromobilov na európskom trhu. Nízke výrobné náklady v Číne, ďalej stlačené defláciou, umožňujú čínskym výrobcom ponúkať elektromobily za ceny, s ktorými európski producenti len ťažko konkurujú.

Slovenské subdodávateľské firmy, ktoré vyrábajú komponenty pre európskych výrobcov automobilov, pociťujú tlak na znižovanie cien, ktorý pramení z globálnej konkurencie s čínskymi dodávateľmi. Niektoré firmy už hlásia stratu kontraktov v prospech lacnejších ázijských konkurentov.

Na druhej strane, čínska deflácia znamená nižšie ceny vstupov pre slovenských dovozcov, čo môže čiastočne zmierniť inflačné tlaky v domácej ekonomike. Lacnejší dovoz elektroniky, textilu a spotrebného tovaru z Číny by mohol prospieť slovenským spotrebiteľom, hoci na úkor domácich a európskych výrobcov v týchto sektoroch.