Duslo Šaľa škrtí výrobu amoniaku pre rekordné ceny plynu

Spoločnosť Duslo Šaľa, najväčší slovenský výrobca priemyselných hnojív a chemikálií, znížila výrobu amoniaku na technické minimum. Príčinou sú rekordne vysoké ceny zemného plynu, ktoré raketovo vzrástli v dôsledku blokády Hormuzského prielivu a vojnového konfliktu na Blízkom východe. Situácia prichádza v najnevhodnejšom možnom čase — tesne pred jarnou sezónou hnojenia.

Ceny plynu vzrástli na rekordné úrovne

Európsky benchmark cien zemného plynu vzrástol od konca minulého roka o viac ako 70 percent. Kým na prelome rokov stál megawatthodina plynu menej ako 30 eur, v súčasnosti presahuje 50 eur. Analytici z HSBC odhadujú, že európske ceny plynu budú v roku 2026 v priemere o 40 percent vyššie, ako sa pôvodne predpokladalo. Keby blokovanie Hormuzského prielivu trvalo viac ako dva mesiace, mohli by ceny vyšvihnúť na viac ako 100 eur za megawatthodinu.

Európa vstúpila do tohto roka s výrazne nižšími zásobami plynu: zásoby na konci februára dosahovali len 46 miliárd kubických metrov, v porovnaní so 60 miliardami v roku 2025 a 77 miliardami v roku 2024 — teda zhruba o 15 percentuálnych bodov pod päťročným priemerom. Cez Hormuzský prieliv pritom prechádza asi 20 percent svetovej produkcie skvapalneného zemného plynu (LNG).

Výroba amoniaku stratila ekonomický zmysel

Duslo Šaľa má kapacitu na výrobu 1 600 ton amoniaku denne. Spoločnosť ju však znížila na technické minimum, keďže zemný plyn tvorí najväčšiu časť variabilných nákladov a pri aktuálnych cenách je výroba ekonomicky neudržateľná. Hovorkyňa Silvia Karásiková upozornila, že krajiny Blízkeho východu patria k dôležitým svetovým výrobcom hnojív, a preto treba očakávať ďalší rast ich cien na globálnych trhoch. Na zamestnancov v Šali obmedzenie výroby zatiaľ priamy dosah nemá — výroba hnojív zo skladových zásob amoniaku pokračuje.

Podobnú situáciu zažíva aj poľský Grupa Azoty, jeden z najväčších európskych výrobcov hnojív, ktorý dočasne zastavil prijímanie nových objednávok. Kríza tak zasiahla viacerých kľúčových hráčov súčasne.

Farmári hľadia na jeseň so znepokojením

Slovenské poľnohospodárske podniky zvládnu jarné zásobovanie z existujúcich zásob, no s obavami hľadia na jesenné mesiace. Správca hospodárstva Pavol Findura upozornil, že bez dostupných a cenovo prijateľných hnojív je rentabilita poľnohospodárskej výroby „ťažko realisticky predstaviteľná". Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho varoval, že ak konflikt pretrvá a ceny plynu zostanú vysoké, najvýraznejšie pocítia dôsledky úrody roku 2027. Pod tlakom by sa ocitla aj výroba pohonných hmôt a prostriedkov AdBlue.

Brusel rokuje, Bratislava mlčí

Európska komisia v marci 2026 zverejnila plány na zníženie energetickej záťaže pre energeticky náročné odvetvia. Priemyselné elektrické a plynové tarify, sieťové poplatky i náklady na emisné kvóty sú v EÚ dva až štyrikrát vyššie ako v USA. Rozšírenie kompenzácií pre chemický priemysel — vrátane zvýšenia maximálnej miery náhrady nepriamych nákladov systému ETS z 75 na 80 percent — bolo jednou z tém summitu Európskej rady 19. – 20. marca 2026.

Slovenská vláda zatiaľ nepredstavila konkrétne kompenzačné opatrenia pre domáci priemysel. Priemyselné asociácie vyzývajú na núdzovú intervenciu podobnú tej z rokov 2021 – 2022, keď vysoké ceny plynu zatvorili až 70 percent európskych výrobných kapacít dusíkatých hnojív. Ak sa situácia nevyrieši pred hlavnou sezónou, Slovensko by mohlo čeliť zdražovaniu potravín, výraznému tlaku na farmárov a čoraz naliehavejším otázkam o energetickej odolnosti krajiny.