EÚ predĺžila sankcie voči Rusku: Fridman a Usmanov ostávajú

Jednota 27 napriek odporu dvoch

Veľvyslanci všetkých 27 členských štátov Európskej únie sa v sobotu 14. marca zhodli na predĺžení individuálnych sankcií voči viac ako 2 600 ruským jednotlivcom a subjektom o ďalších šesť mesiacov — teda do 15. septembra 2026. Dosiahnutá dohoda je o to pozoruhodnejšia, že ešte v predchádzajúcich dňoch ju zablokovali práve Slovensko a Maďarsko, ktoré požadovali zásadné zmeny sankčného zoznamu.

Čo žiadala Bratislava a Budapešť?

Slovenská vláda premiéra Roberta Fica podmieňovala súhlas s predĺžením sankcií vyradením dvoch mien zo zoznamu: rusko-izraelského oligarchu Michaila Fridmana, spoluzakladateľa finančnej skupiny Alfa, a Ališa Usmanova, podnikateľa blízkeho Kremľu. Maďarsko Bratislavu v tejto požiadavke aktívne podporovalo. Obaja muži čelia zmrazeniu aktív a zákazu vstupu na územie EÚ.

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár obhajoval právo Slovenska viesť diskusiu o zložení sankčného zoznamu a hovoril o „právne slabých prípadoch". Predseda opozície Ivan Korčok ho ostro kritizoval: podľa neho „Slovensko obhajuje ruské záujmy" — výrok, ktorý rezonoval v európskych médiách.

Medzinárodný rozmer: Erdogan a Stredná Ázia

Požiadavka Bratislavy nezostala bez medzinárodnej pozornosti. Podľa Rádia Slobodná Európa loboval za vyradenie Usmanova zo sankčného zoznamu aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý v tejto veci osobne napísal list premiérovi Ficovi. Záujem prejavili aj niektoré krajiny Strednej Ázie, čo odhaľuje rozsiahle geopolitické väzby spájajúce Usmanova s viacerými regiónmi mimo Ruska.

Slovensko napokon ustúpilo

Rokovania pred vypršaním platnosti predchádzajúceho mandátu v nedeľu 15. marca boli mimoriadne intenzívne. Prvý pokus o odsúhlasenie na stretnutí veľvyslancov v stredu skončil bez výsledku. Diplomatickým úsilím v záverečných hodinách sa však podarilo prekonať pat — Slovensko od svojej požiadavky ustúpilo a pridalo sa k ostatným 26 členským štátom.

Fridman a Usmanov na sankčnom zozname zostávajú. Zo zoznamu boli vyradené iba dve osoby — holandský podnikateľ a dcéra šéfa ruskej štátnej ropovodnej spoločnosti Transnefť. Rada EÚ v oboch prípadoch hovorila o „právne slabých prípadoch" bez politickej citlivosti, o akú usilovala Bratislava.

Nové sankcie: námorné služby pre ruské tankery

Súčasťou obnoveného sankčného balíka sú aj nové opatrenia zakazujúce poskytovanie námorných služieb — vrátane poistenia, financovania a technickej podpory — ruským ropným tankerom. Cieľom je ďalšie oklieštenie príjmov Moskvy z vývozu ropy, ktorými Kremeľ financuje vojnu na Ukrajine.

Signál pre Rusko — a pre Bratislavu

Výsledok marcového hlasovacieho kola je v európskych hlavných mestách vnímaný ako dôkaz schopnosti EÚ zachovať jednotu v sankčnej politike voči Rusku napriek vnútorným tlakom. Pre Slovensko ide zároveň o politickú prehru: Bratislava strávila niekoľko dní v pozícii krajiny brániacej záujmom ruských oligarchov, čo výrazne poškodilo jej reputáciu medzi partnermi v Únii. Sankčný zoznam sa bude znovu preskúmavať v septembri 2026.