EÚ v Kyjeve: štyri roky vojny a pôžička 90 mld. eur

Kyjev opäť v centre európskej pozornosti

Presne štyri roky od 24. februára 2022, keď Rusko spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, zavítali do Kyjeva najvyšší predstavitelia Európskej únie. Predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen sa zúčastnili na oficiálnom pamätnom ceremoniáli a navštívili energetickú infraštruktúru poškodenú ruskými raketovými útokmi. Symbolika návštevy je jasná: EÚ stojí za Ukrajinou.

Obaja lídri sa stretli aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na trojstrannom rokovaní. Podľa vyhlásenia Európskej rady návšteva potvrdzuje „neochvejný záväzok EÚ voči ukrajinskému ľudu a jeho budúcnosti v Európe."

Koalícia ochotných: 35 krajín za mier

Súčasťou programu v Kyjeve bolo aj stretnutie tzv. Koalície ochotných, ktorú zvolali francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer. Zúčastnilo sa na ňom 35 krajín, ktoré spoločne potvrdili odhodlanie podporiť Ukrajinu pri dosahovaní trvalého mieru a zaručiť bezpečnosť nielen Kyjeva, ale celej Európy. Ide o jeden z najširších diplomatických signálov solidarity od začiatku vojny.

Deväťdesiat miliárd eur: pôžička napriek Maďarsku

Európsky parlament schválil balík 90 miliárd eur vo forme pôžičky pre Ukrajinu na roky 2026–2027. Hlasovanie sa však nezaobišlo bez turbulencií: Maďarsko zablokovala jeden z troch legislatívnych aktov potrebných na uvoľnenie prostriedkov. Budapešť podmieňuje súhlas obnovením tranzitu ruskej ropy cez ropovod Družba, ktorý bol prerušený po dronovom útoku v januári.

EÚ však našla cestu von. Európsky komisár Valdis Dombrovskis potvrdil, že Rada EÚ môže prijať dvoje z troch potrebných legislatívnych aktov aj bez Maďarska, čím sa umožnia technické prípravy na výplatu. Prvé platby sa očakávajú začiatkom apríla. Brusel zároveň ostro skritizoval Budapešť za porušenie princípu lojálnej spolupráce.

Slovensko: Fico v opozícii voči Bruselu

Kým väčšina EÚ demonstruje solidaritu s Ukrajinou, slovenský premiér Robert Fico zvolil odlišný tón. Financovanie Ukrajiny označil za „ideologické šialenstvo" a slovenská vláda oznámila zastavenie núdzových dodávok elektriny na Ukrajinu — v reakcii na ukončenie tranzitu ruskej ropy cez ukrajinskú sieť. Fico zároveň nevylúčil ďalšie kroky, vrátane prehodnotenia podpory ukrajinskej kandidatúry na členstvo v EÚ. Slovensko sa tak ocitá pod narastajúcim diplomatickým tlakom zo strany partnerov v Únii.

Štyri roky vojny v číslach

Bilancia štyroch rokov konfliktu je devastačná. Podľa UNHCR je v zahraničí zaznamenaných takmer 5,9 milióna utečencov z Ukrajiny, z toho 5,3 milióna v Európe. Vo vnútri krajiny zostáva vysídlených 3,7 milióna ľudí, pričom 71 percent z nich je vysídlených dlhšie ako dva roky. Humanitárnu pomoc potrebuje v roku 2026 okolo 10,8 milióna ľudí.

Civilné obete narastajú alarmujúcim tempom: v roku 2025 bol počet civilných strát o 31 percent vyšší ako v roku 2024. Od začiatku vojny zahynulo viac ako 15 000 civilistov. Podľa UNICEF zostáva každé tretie ukrajinské dieťa vysídlené, pričom bombardovania si vyžiadali viac ako 3 200 detských obetí.

Štyri roky od začiatku invázie Európa stojí pred kľúčovou otázkou: ako dlho a akými prostriedkami bude schopná a ochotná Ukrajinu podporovať — a či vnútorné trhliny, symbolizované Maďarskom či Slovenskom, neoslabia jednotnosť, ktorú Costa a von der Leyen prišli do Kyjeva demonštrovať.