Európa sa musí prevzbrojiť, varujú šéfovia armád

Bezprecedentná výzva dvoch veľmocí

Najvyšší predstavitelia ozbrojených síl Nemecka a Spojeného kráľovstva urobili minulý týždeň nezvyčajný krok. Generál Carsten Breuer a vzdušný maršal Sir Richard Knighton publikovali spoločný článok v britskom denníku The Guardian a nemeckom Die Welt, v ktorom vyzvali európske národy na okamžité a výrazné navýšenie obranných výdavkov.

„Budovanie vojenskej sily Moskvy v kombinácii s jej ochotou viesť vojnu na našom kontinente predstavuje zvýšené riziko, ktoré si vyžaduje našu spoločnú pozornosť,“ napísali obaja velitelia. Zdôraznili, že prevzbrojenie nie je militarizmus, ale zodpovedný postup štátov odhodlaných chrániť svojich občanov a zachovať mier.

Konkrétne kroky: továrne na muníciu a presun vojsk

Vyhlásenie nie je len rétorickým gestom. Británia už stavia šesť nových tovární na muníciu a tento rok vyšle úderné zoskupenie okolo lietadlovej lode HMS Prince of Wales do severného Atlantiku a Arktídy na ochranu podmorskej infraštruktúry. Nemecko presúva vojenské jednotky bližšie k svojej východnej hranici.

Na summite NATO v Haagu sa členské štáty v júni 2025 zaviazali zvýšiť obranné výdavky na 5 % HDP do roku 2035, pričom minimálne 3,5 % má byť vyčlenených priamo na obranu podľa metodiky Aliancie. Je to dramatický nárast oproti pôvodnému dvojpercentnému cieľu, ktorý mnohé krajiny nedosahovali celé roky.

Plán ReArm Europe: 800 miliárd eur

Paralelne s tlakom NATO posilňuje obranyschopnosť aj Európska únia. Iniciatíva Readiness 2030, známejšia pod pôvodným názvom ReArm Europe, má do konca desaťročia zmobilizovať 800 miliárd eur. Plán, ktorý predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v marci 2025, stojí na dvoch pilieroch.

Prvým je uvoľnenie rozpočtových pravidiel EÚ, ktoré členským štátom umožní vyčleniť na obranu dodatočných 650 miliárd eur. Druhým je spoločný úverový nástroj SAFE v objeme 150 miliárd eur určený na spoločné obstarávanie protivzdušnej a protiraketovej obrany či ďalšej vojenskej techniky. Rada EÚ a Európsky parlament už dohodu schválili ako oficiálnu politiku Únie.

Slovensko: 2 % nestačia, 5 % je ďaleko

Slovensko patrí medzi krajiny NATO, ktoré dodržiavajú dvojpercentný záväzok — rozpočet na obranu na rok 2026 dosahuje približne 2,88 miliardy eur, čo zodpovedá 2 % HDP. Z modernizačných projektov sa realizuje nákup izraelských systémov protivzdušnej obrany Barak MX, obrnených vozidiel Patria AMV XP či pásových bojových vozidiel CV90.

Cesta k päťpercentnému cieľu je však politicky sporná. Premiér Robert Fico opakovane zdôraznil, že Slovensko nebude podporovať navýšenie výdavkov na zbraňové systémy nad úroveň roku 2025 a vyhradzuje si právo rozhodnúť o tempe aj štruktúre zvyšovania rozpočtu. Minister obrany Robert Kaliňák zaujal pragmatickejší postoj — zvýšenie akceptuje, no presadzuje investície do infraštruktúry a projektov s dvojakým využitím.

Prezident Peter Pellegrini naopak zdôraznil, že navýšenie výdavkov je dôkazom oddanosti voči spojencom a reakciou na aktuálne hrozby vrátane konfliktu na Ukrajine.

Európa na rázcestí

Spoločné vyhlásenie nemeckého a britského náčelníka ozbrojených síl je signálom, že vojenské vedenie najväčších európskych krajín považuje súčasnú situáciu za kritickú. Pre Slovensko to znamená rastúci tlak nielen zo strany NATO, ale aj od kľúčových európskych partnerov. Otázka, koľko je spoločnosť ochotná investovať do vlastnej bezpečnosti, sa stáva jednou z definujúcich politických tém najbližších rokov.