Slovensko a Maďarsko žiadajú Chorvátsko o tranzit ropy

Družba stíchla, Bratislava a Budapešť hľadajú náhradu

Slovensko a Maďarsko sa oficiálne obrátili na Chorvátsko so žiadosťou o povolenie tranzitu ruskej ropy cez jadranský ropovod JANAF, známy aj ako Družba-Adria. Dôvodom je pretrvávajúce prerušenie dodávok cez južnú vetvu ropovodu Družba, ktoré trvá od 27. januára 2026, keď ruský raketový a dronový útok poškodil kľúčový ropný uzol v ukrajinských Brodoch.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó potvrdil, že obe krajiny zaslali chorvátskemu ministrovi hospodárstva Ante Šušnjarovi list so žiadosťou o okamžité sprístupnenie jadranskej trasy. Slovensko a Maďarsko majú výnimku zo sankčného režimu EÚ, ktorá im umožňuje dovážať ruskú ropu, no bez funkčnej prepravnej trasy je táto výnimka len na papieri.

Chorvátsko súhlasí, ale s podmienkami

Záhreb reagoval ústretovo. Minister Šušnjar uviedol, že Chorvátsko je „pripravené pomôcť“, no zdôraznil, že akákoľvek preprava musí prebiehať v plnom súlade s právom Európskej únie a sankčnými predpismi amerického úradu OFAC (Office of Foreign Assets Control). Zároveň deklaroval rešpekt voči Ukrajine a jej „každodennému utrpeniu“.

Podľa dostupných údajov dokáže ropovod JANAF pokryť až 80 percent rafinérskych potrieb maďarskej spoločnosti MOL, ktorá vlastní aj bratislavský Slovnaft. Ruská ropa by sa mala dovážať tankermi do chorvátskeho prístavu Omišalj a odtiaľ pokračovať potrubím do Maďarska a na Slovensko. Spoločnosť MOL očakáva, že dodávky touto trasou by mohli začať už v marci.

Diplomatické napätie narastá

Szijjártó však zároveň ostro skritizoval Záhreb a označil Chorvátsko za „nespoľahlivú tranzitnú krajinu“, ktorá sa podľa neho snaží profitovať z krízy zvyšovaním prepravných taríf. Táto rétorika diplomatickú atmosféru rozhodne nezlepšuje.

Slovenský premiér Robert Fico medzitým označil zastavenie dodávok za „politické vydieranie“ namierené proti Maďarsku kvôli jeho nesúhlasu s členstvom Ukrajiny v EÚ. Kremeľ sa s Ficovým hodnotením stotožnil — hovorca Dmitrij Peskov vyhlásil: „Áno, absolútne. Úplne s tým súhlasíme.“

Ukrajina však trvá na tom, že prerušenie spôsobil ruský útok na infraštruktúru. Hoci spoločnosť Ukrtransnafta dokončila núdzové opravy v Brodoch už 6. februára, podľa priemyselných zdrojov odmietla udeliť povolenie na obnovenie čerpania. Dôvody tohto rozhodnutia zostávajú predmetom sporu.

Zásoby na tri mesiace, potom otáznik

Slovenské ministerstvo hospodárstva potvrdilo, že krajina disponuje núdzovými zásobami ropy približne na 90 dní. Bratislavský Slovnaft navyše v posledných rokoch investoval do schopnosti spracúvať aj neruskú ropu, čím sa čiastočne znížila závislosť od ruských dodávok. Podiel neruskej ropy v spracovaní Slovnaftu vlani stúpol na štvrtinu a tento rok mal presiahnuť polovicu.

Napriek tomu bez obnovenia stabilného prísunu suroviny — či už cez Družbu, alebo alternatívnu jadranskú trasu — hrozia od apríla prvé výpadky v zásobovaní palivami. Fico pritom upozornil, že Slovensko kvôli zastaveniu tranzitu ruského plynu už prišlo o 500 miliónov eur ročne na tranzitných poplatkoch.

Najbližšie týždne ukážu, či sa jadranská alternatíva podarí technicky aj politicky spustiť včas. Pre Slovensko ide o skúšku odolnosti jeho energetickej bezpečnosti — a zároveň o pripomienku, aké riziká prináša závislosť od jedinej prepravnej trasy.