Španielsko vzdoruje Trumpovi a Merzovi v spore v NATO

Atlantický front proti Madridu

Návšteva nemeckého kancelára Friedricha Merza v Bielom dome 3. marca 2026 vyústila do diplomaticky nepríjemného momentu pre Španielsko: Merz sa verejne pridal ku kritike prezidenta Donalda Trumpa voči vláde Pedra Sáncheza a vyčítal Madridu, že je jediným členom NATO, ktorý sa nezaviazal zvýšiť svoje výdavky na obranu aspoň na 3 % alebo 3,5 % HDP. „Snažíme sa presvedčiť Španielsko, aby dosiahlo 3 % alebo 3,5 %, na ktorých sme sa v NATO dohodli,“ vyhlásil Merz pred novinármi. „Španielsko je jediné, ktoré to nie je ochotné akceptovať.“

Spúšťač: základne Rota a Morón

Napätie nevzniklo výlučne z rozpočtovej debaty. 2. marca španielska vláda zakázala americkým ozbrojeným silám používať spoločné vojenské základne v Rota a Morón pre operácie spojené s útokmi proti Iránu. Minister zahraničných vecí José Manuel Albares bol kategorický: „Neposkytneme naše základne pre nič, čo nie je v Zmluve ani nemá oporu v Charte OSN.“

Odpoveď Trumpa bola okamžitá a rázna. Označil Španielsko za „hrozného spojenca“ a vyhlásil, že nariadil ministrovi financií Scottovi Bessentovi „prerušiť všetok obchod“ s Madridom. Bessent zašiel ešte ďalej a obvinil španielsku vládu z „ohrozovania životov Američanov“. Podľa médií ako CNN en Español a agentúry OPB, Spojené štáty už začali presúvať tankovacie lietadlá na nemecké základne ako logistickú alternatívu.

Výdavky na obranu, nevyriešený uzol

Španielsko v súčasnosti vynakladá na obranu približne 1,3 % svojho HDP, čo je najnižšia hodnota v celej Severoatlantickej aliancii. V júni 2025 vláda Sáncheza vyjednala dohodu s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, ktorá stanovila pre Španielsko špecifický cieľ 2,1 % HDP, čím ho oslobodila od ambiciózneho všeobecného cieľa 5 % do roku 2035, schváleného na summite v Haagu, ako informovala France 24.

Merz naopak plánuje, že Nemecko dosiahne 3,5 % HDP vo vojenských výdavkoch do roku 2030 po tom, čo zreformoval svoju ústavu, aby vylúčil výdavky na obranu z dlhovej brzdy. Táto rozdielnosť v ambíciách prehĺbila vnútroeurópske trenice.

Sánchez neustupuje: „Nebojíme sa“

Premiér vlády odpovedal jednoznačne: „Nebudeme spolupáchateľmi niečoho, čo je zlé pre svet, zo strachu z odplaty niekoho.“ Vláda tiež varovala Washington, že akékoľvek prerušenie obchodu by malo rešpektovať autonómiu súkromných spoločností a platné dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, ktoré sa Brusel zaviazal brániť.

Španielsky postoj je však v rozpore s citlivou rozpočtovou situáciou: vláda Sáncheza udržiava menšinovú koalíciu závislú od ľavicových strán a regionálnych nacionalistov, ktorí sú nedôverčiví voči akémukoľvek výraznému zvýšeniu rozpočtu na obranu.

Trhliny v európskej solidarite

Kríza odhalila aj napätie v rámci Európy. Madrid vyčítal Berlínu „nedostatok solidarity“ po Merzovom postoji a minister Albares vyjadril svojmu nemeckému partnerovi „prekvapenie“. Analytici varujú, že obchodné hrozby Trumpa by sa mohli zhmotniť do trestných ciel, ak Španielsko nezmení svoj postoj, čo by ohrozilo strategický vývoz, ako je automobilový priemysel a agropotravinárske výrobky.

Spor medzi Madridom a Washingtonom – s Berlínom ako nepríjemným arbitrom – ilustruje hlboké rozdiely, ktoré prechádzajú NATO v čase, keď sa tlak na európskych spojencov, aby prevzali väčšiu časť kolektívnej obrany, len zintenzívnil.