Útok USA a Izraela na Irán: Energetický šok pre Slovensko

Útok, ktorý zmenil Blízky východ

V noci z 27. na 28. februára 2026 uskutočnili Spojené štáty americké a Izrael masívny koordinovaný úder na Irán. Americká armáda cielila predovšetkým na iránske balistické raketové a jadrové zariadenia, zatiaľ čo izraelské sily sa zamerali na politické a vojenské vedenie krajiny. Medzi obeťami je aj najvyšší duchovný vodca Iránu, ajatolláh Alí Chameneí — jeho smrť potvrdili prezident Donald Trump, izraelský premiér Benjamin Netanjahu aj iránske štátne médiá. Teherán vyhlásil 40 dní smútku a Iránska revolučná garda (IRGC) okamžite prisľúbila odvetu, pričom oznámila útoky na desiatky amerických základní v regióne.

Hrozba uzavretia Hormuzského prielivu

Kľúčovou zbraňou iránskej odplaty nie je len raketový arsenál, ale kontrola nad Hormuzským prieljom — úzkym vodným kanálom medzi Iránom a Ománom. Podľa Bloomberg a CNBC prechádza cez tento strategický bod takmer tretina svetového morského exportu ropy — viac ako 14 miliónov barelov denne. Väčšina smeruje do Číny, Indie, Japonska a Kórey. Polooficiálne iránske médiá oznámili, že prieliv je fakticky uzavretý, hoci Teherán to formálne nepotvrdil. Aj čiastočné obmedzenie prepravy by stačilo na ďalší prudký skok cien ropy.

Skok cien ropy: Barclays varuje pred 100 dolármi

Svetové ropné trhy reagovali okamžite. Cena ropy Brent, ktorá pred útokom stagnovala okolo 72,50 USD za barel, vyskočila o viac ako 5 dolárov. Analytici banky Barclays zvýšili prognózu na 100 dolárov za barel — ešte deň pred útokom počítali len so 80 dolármi. JP Morgan odhaduje, že úplná blokáda Hormuzského prielivu by mohla vyhnať ceny na 120 až 130 USD. Podľa Yahoo Finance každý týždeň eskalácie pridáva ďalších 10 až 20 dolárov k aktuálnej cene — a trhy s tým práve začali kalkulovať.

Slovensko: Dvojitý energetický úder

Irán zaútočil na energetické nervy globálnej ekonomiky v najnevhodnejšom čase pre Slovensko. Od 27. januára 2026 trvá výpadok ropovodu Druzhba — ruský dron poškodil infraštruktúru neďaleko ukrajinskej Brody a prerušil dodávky ruskej ropy do Maďarska aj na Slovensko. Slovenská vláda 18. februára po prvý raz v histórii krajiny vyhlásila núdzový stav v ropnom sektore a povolila uvoľnenie 250-tisíc ton zo štátnych strategických zásob. Dôvod je jednoduchý: Slovnaft, jediná slovenská rafinéria, je technicky nakonfigurovaná výhradne na ruskú ropu.

Hoci Európska komisia 25. februára uistila, že neexistuje bezprostredné riziko pre energetickú bezpečnosť Slovenska, situácia sa odvtedy výrazne zhoršila. Chorvátsko ponúklo kapacity ropovodu Adria ako alternatívu, no strategické zásoby sa pomaly vyčerpávajú a ceny ropy medzitým prudko vzrástli. Slovenský spotrebiteľ i priemysel tak čelia súčasnému tlaku z dvoch smerov: pokračujúcemu výpadku Druzhby a prudkému zdraženiu ropy na svetových trhoch. Vyššie ceny sa zákonite premietnu do cien pohonných hmôt, elektriny aj potravín.

Mocenské vákuum v Iráne

Smrť Chameneího po 36 rokoch pri moci otvára hlbokú politickú neistotu. Podľa NPR preberá dočasne moc trojčlenná rada, kým Zhromaždenie znalcov nevyberie nástupcu. Analytici Rady pre zahraničné vzťahy (CFR) varujú, že na výber nástupcu bude mať rozhodujúci vplyv práve IRGC — čo skôr naznačuje tvrdší kurz než ochotu k deeskalácii. Irán bez jasného lídra je nepredvídateľným hráčom s jadrovým programom v troskách a raketovým arzenálom v rukách revolučnej gardy.

Čo robiť? Urgentná výzva pre Bratislavu

Slovensko sa ocitlo na priesečníku dvoch energetických kríz naraz. Vláda by mala urýchlene navýšiť objem prepravy cez chorvátsky ropovod Adria, preskúmať nákupy na spotovom trhu a posilniť strategické zásoby skôr, než dôjdu. Dlhodobá závislosť od jediného ropného koridoru zostáva pre malú vnútrozemskú ekonomiku neprijateľným rizikom. Ďalší vývoj konfliktu rozhodne, či cena Brentu skutočne atakuje 100 dolárov — a ako dlho to pocítia slovenské domácnosti na čerpacích staniciach i v obchodoch.