V4 žiada EÚ o spoločné zásoby plynu po Iráne

Iránsky šok otriasol európskymi trhmi

Americko-izraelské útoky na Irán spustené koncom februára 2026 vyvolali najväčší energetický otras od ruskej invázie na Ukrajinu. Irán zareagoval raketovými a dronovými útokmi na infraštruktúru Perzského zálivu a de facto zablokoval Hormuzský prieliv — námornú tepnu, cez ktorú prúdi takmer pätina svetového exportu ropy a zhruba 20 percent globálneho obchodu so skvapalneným zemným plynom (LNG). Katarský štátny podnik QatarEnergy pozastavil prevádzku svojich LNG terminálov a vyhlásil vyššiu moc na kontrahované dodávky.

Európske ceny plynu reagovali bezprecedentným skokom: benchmark TTF vyskočil v priebehu niekoľkých dní o viac ako 50 percent a dosiahol najvyššie úrovne od roku 2023. Podľa odhadov Goldman Sachs by mesačné uzavretie prielivu mohlo vyhnať ceny plynu v Európe až o 130 percent, píše agentúra Euronews.

Európske zásobníky nebezpečne prázdne

Konflikt prichádza v mimoriadne nevhodný čas. Európa vstúpila do marca 2026 s plynárenskými zásobníkmi naplnenými len na zhruba 30 percent — výrazne pod päťročným priemerom okolo 41 percent pri rovnakom ročnom období. Nemecko hlásilo stav zásobníkov na úrovni 21 percent, Francúzsko okolo 21 percent. Zásobníky sú o 14 miliárd kubických metrov prázdnejšie než v rovnakom čase minulého roka, konštatuje bruselský think-tank Bruegel.

Analytici Bruegel zdôrazňujú, že koordinačné nástroje zavedené počas energetickej krízy v rokoch 2022–2023 — vrátane európskej koordinácie plnenia zásobníkov — je nevyhnutné zachovať a posilniť, nie demontovať.

Slovensko znova v rizikovej zóne

Pre Slovensko je situácia obzvlášť citlivá. Podľa agentúry Bloomberg podpísal Slovenský plynárenský priemysel (SPP) dodatok k zmluve s Gazpromom, ktorý od apríla 2026 zabezpečí pokrytie stopercentnej spotreby firmy ruským plynom — dodávaným cez Turecko a Maďarsko prostredníctvom plynovodu TurkStream. Je to radikálny obrat od minulého roka, keď podiel ruského plynu v portfóliu SPP klesol na zhruba 33 percent po zastavení tranzitu cez Ukrajinu.

Spolu s Maďarskom a Slovinskom zostáva Slovensko v kategórii krajín EÚ s najvyššou závislosťou od ruských dodávok. Práve táto jednostranná závislosť tvorí jadro argumentácie slovenských predstaviteľov: spoliehať sa na jediný zdroj — či už sa volá Gazprom alebo QatarEnergy — je z pohľadu energetickej bezpečnosti neúnosné.

Výzva V4: Spoločné zásobníky pre región

Vyšehradská štvorka (V4) — Slovensko, Poľsko, Maďarsko a Česká republika — tradične presadzuje diverzifikáciu zdrojov, dodávateľov aj tranzitných trás. Iránsky konflikt dodal tejto agende naliehavosť. Premiéri krajín V4 vyzvali Európsku komisiu na urýchlené rokovania o vytvorení spoločných strategických zásobníkov zemného plynu pre stredoeurópsky región — princíp analogický kolektívnej obrane NATO aplikovaný na energetickú bezpečnosť.

EÚ síce disponuje nariadením o plnení zásobníkov plynu so záväznými cieľmi pre jednotlivé členské štáty, no stredoeurópske krajiny historicky nedosahovali stanovené kritériá a každá pristupovala k zásobníkovej politike individuálne. Spoločný regionálny rámec by mohol na dodávkové výpadky reagovať rýchlejšie a nákladovo efektívnejšie, uvádza Inštitút pre strednú Európu.

Dlhodobá odpoveď: menej závislosti, viac obnoviteľných zdrojov

Analytici varujú, že iránsky šok nesmie viesť k opätovnému prehlbovaniu závislosti od fosílnych palív — ani ruských, ani katarských. „Európska expozícia voči geopolitickým šokom pramení z trvalej závislosti na dovoze fosílnych palív obchodovaných na volatilných svetových trhoch," píše Bruegel. Riešením nie je spomalenie energetickej transformácie, ale urýchlenie nasadzovania čistých, domácky produkovaných zdrojov energie.

Pre Slovensko to znamená dvojitú výzvu: v krátkodobom horizonte zabezpečiť dostatočné zásoby plynu na zimu 2026/2027, a zároveň systematicky znižovať závislosť od jediného dodávateľa. Iniciatíva V4 môže byť prvým krokom — no bez ambicióznejšej energetickej transformácie zostane stredná Európa rukojemníkom každého nového geopolitického otrasu.