Babiš škrtá obranu: Česko pod 2 % HDP, NATO vyvíja tlak

Parlament schválil rozpočet – ale obrana trpí

Český parlament schválil štátny rozpočet na rok 2026 tesným hlasovaním 104 ku 87 a dal zelenú výdavkom na obranu vo výške približne 155 miliárd korún, čo zodpovedá 1,73 % hrubého domáceho produktu. Tým sa Česká republika dostala do priameho konfliktu so záväzkom NATO – členské štáty sa na haagskom summite v roku 2025 zaviazali dosiahnuť do roku 2035 päť percent HDP, pričom základné minimum obranných výdavkov zostáva na dvoch percentách.

Premiér Andrej Babiš obhajoval rozhodnutie poukazom na zdedený schodok verejných financií po predchádzajúcej vláde a ďalšími politickými prioritami – najmä zdravotníctvom. „Je to maximálne možné," vyhlásil Babiš. Jeho vládna koalícia zahŕňa hnutie ANO, Slobodu a priamu demokraciu (SPD) a Motoristov, ktorých rétorika sa prikláňa k euroskepticizmu a odmietaniu pokračujúcej podpory Ukrajiny.

Pavel varuje: prídeme o dôveru spojencov

Prezident Petr Pavel, sám ostrieľaný armádny generál, opakovane vyzýval zákonodarcov, aby obranný rozpočet navýšili. „Štáty nemôžu čerpať zo spoločnej bezpečnosti na úkor ostatných," zdôraznil Pavel a varoval, že zníženie výdavkov Česku podkopáva pozíciu u kľúčových spojencov. Napriek tomu, že vyjadril nesúhlas, dal najavo, že rozpočet podpíše – obranná politika je podľa neho v kompetencii vlády.

Americký veľvyslanec v Prahe Nicholas Merrick pridal diplomatický tlak zo zámoria: „Ak Česká republika nesplní svoje záväzky, dopadne to na celú alianciu." Americký vyslanec pri NATO potom vyzval všetkých spojencov, aby ťahali za jeden povraz, priamo v reakcii na české hlasovanie.

Pobaltská cesta Pavla: iný svet, iné priority

Zatiaľ čo Praha sa prela o číslice v rozpočte, prezident Pavel navštívil Lotyšsko a Litvu. Po stretnutí s litovským prezidentom Gitanasom Nausėdom Pavel priznal, že získal „úplne odlišnú perspektívu" oproti domácej debate. V pobaltských štátoch vraj nikto nediskutuje o pôvode hrozby ani o tom, či riziká vôbec existujú – podpora obrany je tam medzistraníckym konsenzom. Nausėda sám vyhlásil, že odmietanie navyšovať obranné rozpočty podkopáva dôveru v NATO.

Program SAFE: miliardy z Bruselu, ale s podmienkami

Paralelu k domácemu sporu tvorí európsky nástroj SAFE (Security Action for Europe), prijatý Radou EÚ v máji 2025. Ide o fond vo výške 150 miliárd eur v podobe zvýhodnených pôžičiek členským štátom na spoločné zbrojné nákupy. Česká republika má prisľúbené vyše 2 miliardy eur – rovnako ako Francúzsko dostala schválenie svojich plánov čerpania zo SAFE ku koncu februára 2026.

Lenže napätie neprichádza len zvnútra: poľský prezident Karol Nawrocki vetoval účasť Poľska v mechanizme SAFE s odvolaním sa na obavy zo straty suverenity. Otázka, či členské štáty EÚ skutočne splnia podmienky pre čerpanie fondov, a to aj keď neplnia základný cieľ 2 % HDP, zostáva otvorená.

Metodický spor: čo sa vlastne počíta ako obrana?

Vládni predstavitelia argumentujú, že ak sa k výdavkom ministerstva obrany pripočítajú obranne relevantné položky z iných ministerstiev – napríklad z rezortu dopravy – hranica dvoch percent bude splnená. Česká rozpočtová rada však vyjadrila pochybnosti: časť takto započítavaných výdavkov nemusí zodpovedať metodike NATO. Výsledné hodnotenie súladu so záväzkami preto príde až spätne.

Spor o obranné výdavky tak odráža hlbšie štiepenie v českej i európskej politike – medzi realistickým pohľadom na bezpečnostné hrozby a tlakom na udržanie sociálneho štátu v dobe napätých verejných financií. A v čase, keď celá Európa prehodnocuje svoju bezpečnostnú architektúru kvôli vojne na Ukrajine i nestabilite na Blízkom východe, česká neochota hradiť obranný účet rezonuje ďaleko za hranicami krajiny.