Česku sa darí, no 40 % domácností nemá na základné výdavky

Ekonomický paradox: rastúce mzdy, rastúce starosti

Česká ekonomika vykazuje zdravé čísla. Hrubý domáci produkt vzrástol v roku 2025 o 2,5 percenta, reálne mzdy majú v roku 2026 rásť tempom 2,7 percenta — jedným z najrýchlejších v celej Európskej únii. Napriek tomu nový prieskum prináša znepokojivý obraz: štyridsať percent českých domácností má problémy s pokrytím základných mesačných výdavkov. Tento paradox sa stáva kľúčovou témou predvolebnej debaty.

Komu sa žije najťažšie?

Najhoršie sú na tom osamelí rodičia a seniori žijúci samostatne. Podľa dát PAQ Research a Českého rozhlasu žijú samostatne bývajúci seniori pod európskou hranicou príjmovej chudoby až zo 62 percent — únijný priemer pritom predstavuje 28 percent. U osamelých rodičov sa podiel domácností v chudobe pohybuje okolo 36 až 43 percent. Približne štvrtina všetkých českých domácností si môže dovoliť nakupovať len základné potraviny.

Hlavnými príčinami sú rastúce náklady na bývanie a energie. Náklady na bývanie vzrástli medziročne o 6,7 percenta, pričom domácnosti v nájomných bytoch vydávajú na bývanie priemerne tretinu svojich príjmov. U najzraniteľnejších skupín môže podiel výdavkov na bývanie presiahnuť 40 percent celkového príjmu. Paradoxne pritom len šesť percent oprávnených domácností čerpá príspevok na bývanie, hoci naň má nárok tretina všetkých domácností.

Zdravá ekonomika, nevyrovnaný prospech

Česká republika sa radí medzi najzdravšie ekonomiky Európskej únie — v nedávnom hodnotení obsadila približne ôsme miesto z dvadsiatich siedmich členských krajín. Ministerstvo financií predpokladá ekonomický rast okolo 2,2 percenta v roku 2026. Reálne mzdy majú vzrásť o 2,7 percenta; vyššie tempo v celej EÚ plánuje iba Maďarsko.

Napriek tomu plody tohto rastu nedopadajú rovnomerne. Majetková priepasť sa prehlbuje: zatiaľ čo časť spoločnosti si polepšuje, zraniteľné skupiny — nájomníci, rodiny s jedným rodičom, ale aj časť strednej triedy — zostávajú za vývojom pozadu. Ekonómovia varujú, že reálne mzdy doteraz nevyrovnali straty spôsobené inflačnou vlnou z rokov 2021 až 2023.

Pavel: Cesta ako Maďarsko vedie do slepej uličky

Na pozadí týchto sociálnych tenzií vystúpil prezident Petr Pavel s varovaním geopolitického rázu. V debate o zahranično-politickej orientácii Česka zdôraznil, že krajina stojí pred zásadnou voľbou: buď zostane aktívnym a spoľahlivým partnerom v rámci Európskej únie, alebo skĺzne do medzinárodnej izolácie. Ako odstrašujúce príklady uviedol Maďarsko a Slovensko, ktorých odklon od proeurópskej politiky viedol k strate vplyvu i diplomatického kapitálu v Bruseli.

Na summite Vyšehradskej skupiny v Maďarsku Pavel vyzval k aktívnemu zapojeniu do únijného diania a varoval pred krajnými postojmi na oboch stranách. „Máme vôľu prichádzať s konštruktívnymi návrhmi, ako tieto problémy riešiť napríklad efektívnejšie," povedal vtedy prezident. Experti zároveň upozorňujú, že Česko si nemôže dovoliť byť zaraďované do rovnakej kategórie ako Budapešť a Bratislava — riziko straty vplyvu pri únijných rokovaniach je reálne.

Sociálne rozdiely ako predvolebná téma

Prepojenie ekonomickej nerovnosti s otázkou zahranično-politickej orientácie vykresľuje zložité pole, na ktorom sa bude odohrávať česká politická debata v nadchádzajúcich mesiacoch. Frustrácia domácností bojujúcich s výdavkami na bývanie a energie tvorí živnú pôdu pre populistické sľuby a euroskeptické nálady — presne ten typ politiky, pred ktorou Pavel varuje.

Zvládnuť túto rovnicu — zdieľať hospodársky optimizmus s čo najväčším počtom Čechov a zároveň udržať proeurópsky kurz — zostáva zrejme najväčšou výzvou pre českú politiku v roku 2026.