Atómový dáždnik pre Európu: Macronov prejav a Merzove plány

Historický prejav zo základne atómových ponoriek

Francúzsky prezident Emmanuel Macron prednesie 2. marca 2026 z polostrova Île Longue v Bretónsku, domovského prístavu štyroch francúzskych atómových ponoriek, očakávaný prejav o jadrovom odstrašení. Elyzejský palác označil vystúpenie za „dôležitý moment jeho funkčného obdobia“ s „neodškriepiteľne významným vývojom“. Macron chce objasniť, ako by francúzska jadrová stratégia mohla nadobudnúť európsky rozmer – bez toho, aby nahradila úlohu USA v NATO.

Merz potvrdil dôverné rozhovory

Rozhodujúci impulz dal kancelár Friedrich Merz na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii 13. februára. „Začal som s francúzskym prezidentom prvé rozhovory o európskom jadrovom odstrašení,“ vyhlásil Merz verejne. Zdôraznil, že Nemecko nebude vyvíjať vlastné jadrové zbrane – Zmluva dva plus štyri z roku 1990 to zakazuje –, má však záujem o zahrnutie francúzskych a britských jadrových zbraní do spoločného európskeho ochranného dáždnika.

Macron urobil podobnú ponuku už v roku 2020, počas prvého funkčného obdobia Trumpa. Vtedy ju ignorovala kancelárka Angela Merkelová aj jej nástupca Olaf Scholz. S Merzom teraz Macron prvýkrát nachádza nemeckého premiéra, ktorý je otvorene naklonený tejto debate.

Trump ako katalyzátor: Pochybnosti o pomoci NATO

Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu vyvolal v európskych hlavných mestách značné pochybnosti o spoľahlivosti článku 5 o vzájomnej pomoci NATO. Merz po parlamentných voľbách varoval, že Nemecko sa musí pripraviť na to, že Washington svoje prísľuby pomoci „už nebude uplatňovať bezvýhradne“. V kombinácii s pokračujúcou ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine rastie túžba po samostatnejšej európskej obrannej architektúre.

Francúzsko ako jediná jadrová mocnosť EÚ disponuje približne 290 jadrovými hlavicami, Veľká Británia ich má 225. Paríž naposledy prehĺbil svoju jadrovú spoluprácu s Londýnom prostredníctvom takzvanej Northwoodskej deklarácie, ktorá zriaďuje spoločnú jadrovú riadiacu skupinu. Podľa Euronews Macron zdôrazní, že francúzska ponuka má dopĺňať americké odstrašenie – nie ho nahrádzať.

Rozdelené reakcie v Berlíne

V rámci nemeckej koalície panuje nejednota. Minister zahraničných vecí Johann Wadephul (CDU) vyzval na zdržanlivosť: „Úprimne povedané, na svete je dosť jadrových zbraní.“ Minister obrany Boris Pistorius (SPD) považuje túto debatu za „zlý signál“ a pochybuje, že by Európa dokázala v priebehu piatich až desiatich rokov vybudovať samostatnú jadrovú kapacitu. Šéf SPD Lars Klingbeil podporuje rozhovory s Francúzskom, ale výslovne vylučuje nemecké jadrové zbrane. Šéf poslaneckého klubu Únie Jens Spahn vyjadril pochybnosti o tom, či sa dá budúcim premiérom v Paríži alebo Londýne bezpodmienečne dôverovať.

Výhľad: Nová bezpečnostná architektúra?

Či bude Macronov prejav z 2. marca predstavovať konkrétnu zmluvu, prehlásenie o zámere alebo najskôr politické signály, zostáva otázne. Je jasné: dlhé roky tabuizovaná debata o európskom jadrovom odstrašení sa v dôsledku Trumpovho návratu a vojny na Ukrajine zmenila na geopolitickú naliehavosť. Pre Nemecko ako najväčšiu nejadrovú mocnosť EÚ to predstavuje úplne nové strategické a právne otázky – s potenciálnymi dôsledkami aj pre Rakúsko a Švajčiarsko, ktoré ako neutrálne štáty vývoj pozorne sledujú.