Dánsko plánovalo vyhodiť do vzduchu letiská v Grónsku

Tajný rozkaz z 13. januára

Dánsky verejnoprávny vysielateľ DR zverejnil s odvolaním sa na 12 vysokopostavených zdrojov v dánskej vláde a medzi spojencami v Európe, že Dánsko pripravilo v januári 2026 núdzový plán, ktorý počítal so zničením kľúčových pristávacích dráh v Grónsku. Operačný rozkaz z 13. januára predpokladal vyslanie vojakov s výbušninami na letiská v Nuuku a Kangerlussuaqu – dvoch strategických bodoch umožňujúcich pristátie veľkým transportným lietadlám.

Cieľom bolo zabrániť prípadnému rozmiestneniu amerických ozbrojených síl na území Grónska v prípade jednostranného pokusu o prevzatie ostrova Spojenými štátmi.

Operácia Arctic Endurance – cvičenie alebo mobilizácia?

Kodaň zamaskovala faktický presun vojsk pod zámienkou arktického cvičenia s názvom „Arctic Endurance“. V skutočnosti išlo o plnohodnotné obranné nasadenie. Okrem dánskych komandosov do Grónska pricestovali vojaci z Francúzska, Nemecka, Švédska a Holandska – čo svedčí o tom, že európski spojenci brali hrozbu vážne.

O rozsahu príprav svedčí fakt, že na ostrov boli prevezené aj zásoby krvi z dánskych krvných bánk – prvok úplne zbytočný pri bežných manévroch, ale nevyhnutný v prípade skutočných ozbrojených akcií.

Čo vyprovokovalo Dánsko?

Bodom zlomu bola operácia zachytenia venezuelského prezidenta Nicolása Madura americkými špeciálnymi silami začiatkom januára. Ako uviedol anonymný dánsky dôstojník v rozhovore pre Euronews: „Keď Trump neustále opakuje, že chce kúpiť Grónsko, museli sme brať všetky scenáre vážne. Oficiálny aparát Spojených štátov už nefunguje tak, ako kedysi.“

Trump sa opakovane vyhrážal prevzatím Grónska „tvrdou cestou“ s argumentom, že kontrola nad ostrovom je kľúčová pre národnú bezpečnosť USA. Napätie poľavilo až 21. januára, keď prezident ohlásil bližšie nešpecifikovanú „rámcovú dohodu“ s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

Čo to znamená pre Slovensko a NATO?

Zverejnené plány odhaľujú bezprecedentnú krízu dôvery vnútri Severoatlantickej aliancie. Situácia, v ktorej sa jeden člen NATO pripravuje na zničenie infraštruktúry, aby zablokoval iného člena, nemá v histórii paktu obdobu.

Pre Slovensko – krajinu, ktorá základ svojej bezpečnosti opiera o blízke spojenectvo s Washingtonom a prítomnosť amerických vojsk na svojom území – predstavuje grónska záležitosť vážny varovný signál. Ak sú Spojené štáty pripravené hroziť použitím sily voči spojencovi, akým je Dánsko, tak bezpečnostné záruky poskytované ostatným európskym členom NATO si vyžadujú prehodnotenie.

Kríza posilňuje aj argumenty za európsku obrannú autonómiu v rámci programu ReArm Europe. Bratislava stojí pred ťažkou dilemou: ako zosúladiť strategickú závislosť od USA s rastúcou nepredvídateľnosťou americkej zahraničnej politiky.

Reakcie a ďalšie dôsledky

Dánske ministerstvo obrany odmietlo rozsiahlejší komentár. Biely dom označil rokovania o Grónsku za „veľmi produktívne“ a generál Gregory Guillot z Severného veliteľstva USA pred Senátom vypovedal, že rozhovory sa týkajú rozšírenia americkej obrannej prítomnosti mimo existujúcej základne Pituffik.

Zverejnenie plánov Kodane môže paradoxne posilniť vyjednávaciu pozíciu Dánska – ukazuje Washingtonu, že pokus o silové prevzatie Grónska by sa stretol s konkrétnym odporom, a nie iba s diplomatickými protestmi.