Pellegrini chce stav ohrozenia: armáda nemôže zostreliť drony

Slovensko nemá právny nástroj na obranu pred dronmi

Prezident Peter Pellegrini spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom navrhujú zaviesť do slovenskej ústavy nový bezpečnostný inštitút — stav ohrozenia. Ide o medzistupeň medzi mierovým stavom a vojnovým stavom, ktorý v súčasnej legislatíve chýba. Podnet prišiel po návšteve prezidenta u náčelníka Generálneho štábu Daniela Zmeka, kde ozbrojené sily otvorene priznali závažnú medzeru v právnom rámci.

Jadro problému je alarmujúce: ak by dnes do slovenského vzdušného priestoru vletel nepriateľský dron, armáda ho nemá právo zostreliť. Minister Kaliňák potvrdil, že systém protivzdušnej obrany Mantis umiestnený na letisku v Prešove by v prípade reálneho ohrozenia konal v rozpore so zákonom. Slovenská ústava totiž pozná len mierový stav, núdzový stav, výnimočný stav a vojnový stav — žiadny medzistupeň, ktorý by umožnil nasadenie vojenskej sily bez formálneho vyhlásenia vojny.

Ako by nový inštitút fungoval

Podľa návrhu by stav ohrozenia mohla vyhlásiť vláda na základe odporúčania Bezpečnostnej rady štátu. Aktivoval by sa napríklad pri spravodajských informáciách o plánovanom teroristickom útoku na kritickú infraštruktúru — jadrové elektrárne, energetické uzly či vojenské zariadenia.

Pellegrini zdôraznil, že nejde o prípravu na vojenský konflikt. „Toto nie je legislatíva, ktorá má pripraviť Slovensko na vojnový konflikt, ale na hrozby," vyhlásil prezident. V praxi by to znamenalo možnosť inštalovať obranné systémy okolo strategických objektov a oprávniť ich automaticky eliminovať hrozby — napríklad nepriateľské drony smerujúce k jadrovej elektrárni.

Realizácia si však vyžaduje zmenu ústavy, čo znamená ústavnú väčšinu v parlamente a nevyhnutnú podporu časti opozície.

Opozícia varuje pred maďarským scenárom

Opozičné strany reagujú na návrh zdržanlivo. Poslanec Juraj Krúpa zo SaS upozornil, že model pripomína maďarský systém núdzových právomocí, ktorý sa podľa kritikov zneužíva na vytváranie permanentného pocitu ohrozenia, najmä v predvolebnom období.

Hnutie KDH označilo zavedenie nového inštitútu za nepotrebné. Podľa kresťanských demokratov slovenská legislatíva už dnes explicitne umožňuje nasadiť armádu a vojenské prostriedky pri teroristických útokoch alebo iných závažných hrozbách. KDH vidí v návrhu skôr zbytočnú koncentráciu moci v rukách jedného ministerstva.

Progresívne Slovensko prisľúbilo dôkladné posúdenie, no žiada jasné vysvetlenie, kde presne súčasná legislatíva zlyháva. PS zároveň pripomenulo historické skúsenosti so zneužitím armády proti vlastným občanom za komunistického režimu.

Kontext: drony a regionálna bezpečnosť

Návrh prichádza v čase rastúcich bezpečnostných výziev v regióne. Prebiehajúci blízkovýchodný konflikt a útoky na zbrojárske zariadenia spoločnosti Elbit Systems v Česku zvýraznili zraniteľnosť kritickej infraštruktúry v strednej Európe. Náčelník Generálneho štábu Zmeko potvrdil, že dozrel čas na systémové zmeny — nie len kozmetické úpravy.

Či sa podarí nájsť politický konsenzus na zmenu ústavy, zostáva otázne. Pellegrini bude musieť presvedčiť opozíciu, že nový inštitút obsahuje dostatočné poistky proti zneužitiu — a to v politickom prostredí, kde dôvera medzi koalíciou a opozíciou nie je práve na vrchole.