Druzhba blokovaná: Slovensko v najvážnejšej ropnej kríze

Ropovod zastavený od januára, zásoby dochádzajú

Slovensko čelí od konca januára 2026 najvážnejšej energetickej kríze za posledné roky. Ruský ropovod Druzhba, ktorý zásobuje bratislavskú rafinériu surovou ropou, je od 27. januára prerušený — po tom, čo ruský dronový útok poškodil ropovodovú infraštruktúru v blízkosti ropného uzla Brody na západnej Ukrajine. Bratislavská rafinéria, ktorá normálne spracováva 122 000 barelov denne a zásobuje pohonnými hmotami nielen Slovensko, ale aj Česko, bola prinútená pracovať pod plnou kapacitou.

Vláda schválila čerpanie strategických rezerv vo výške 250 000 ton ropy — čo zodpovedá zhruba mesačnej prevádzke rafinérie — s tým, že tieto zásoby sa majú postupne čerpať až do septembra 2026. Alternatívna trasa cez ropovod Adria síce technicky existuje, no tranzitné poplatky sú podľa analýzy Inštitútu strednej Európy až päťnásobne vyššie ako pri Druzhbe, čo rafinériu ekonomicky výrazne zaťažuje.

Fico rokuje, Kyjev váha

Predseda vlády Robert Fico intenzívne hľadá diplomatické riešenie. Po stretnutí s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou 10. marca obaja potvrdili zhodu v tom, že tranzit ropy cez Ukrajinskú sieť musí byť obnovený. Fico uviedol: „Som rád, že v tejto veci zdieľame rovnaký názor s Európskou komisiou." Kyjev však s opravami váha — prezident Volodymyr Zelenskyj podmienil akékoľvek práce na potrubí uzavretím prímeria a odhadol, že oprava by trvala až šesť týždňov.

Slovensko a Maďarsko medzitým trvajú na tom, že potrubie nie je vážne poškodené a obviňujú Kyjev z politického vydierania. Na znak protestu Slovensko zastavilo dodávky núdzovej elektriny na Ukrajinu. Maďarsko zas blokovalo poskytnutie úveru EÚ Ukrajine vo výške 90 miliárd eur — kým nebude obnovený tranzit ropy.

EÚ obchádza veto, napätie rastie

Brusel reagoval kreatívnym finančným manévrom: severské a baltské krajiny sa dohodli na bilaterálnej pôžičke 30 miliárd eur pre Kyjev, ktorá nevyžaduje súhlas všetkých členských štátov, a teda obchádza veto Slovenska aj Maďarska. Podľa správ portálu Ukrainska Pravda a agentúry Euronews má táto suma Ukrajine pomôcť prekonať prvý polrok 2026.

Do sporu sa zapojil aj nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý na konferencii naznačil možnosť zmraziť eurofondy krajinám nezdieľajúcim európsku jednotu — pričom explicitne zmienil Slovensko aj Maďarsko. Fico odmietol byť poučovaný: „Slovensko nie je malý školák." Koaličný partner SNS šiel ešte ďalej a označil Merzove slová za pripomínajúce Tretiu ríšu. Diplomatické napätie medzi Bratislavou a Berlínom sa tak ešte prehĺbilo.

Hormuz pridáva tlak na ceny ropy

Situáciu komplikuje aj globálna energetická nestabilita. V dôsledku vojenského konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom je od začiatku marca takmer úplne zastavená lodná doprava cez Hormuzský prieliv, ktorý zabezpečuje asi 20 % svetového obchodu s ropou. Podľa Al Jazeery iránske Revolučné gardy pohrozili, že cez prieliv „neprejde ani liter ropy", pričom cena ropy Brent prekonala 119 dolárov za barel. Analytici Deutsche Bank a Oxford Economics varujú pred rizikom stagflácie v Európe, ak ceny zostanú na vysokých úrovniach.

Čo ďalej?

Slovensko sa ocitlo v zovretí hneď niekoľkých kríz naraz: blokovaný ropovod, rastúce svetové ceny energií, diplomatický tlak zo Západu a hroziace vyčerpanie strategických rezerv. Vláda zatiaľ tvrdí, že situácia je zvládnuteľná, no bez obnovenia tranzitu cez Druzhbu bude ekonomický tlak na priemysel aj domácnosti narastať každým týždňom. Riešenie zostáva v rukách Kyjeva — a času ubúda.