Gaza: Humanitárne organizácie napádajú izraelský zákaz vstupu do pásma

Odpočítavanie do krízy

Sedemnásť popredných humanitárnych organizácií sa v utorok obrátilo na izraelský Najvyšší súd so žiadosťou o neodkladné predbežné opatrenie, ktoré by zablokovalo plánované vyhostenie z Gazy a okupovaného Západného brehu. Zákaz, ktorý má vstúpiť do platnosti 1. marca 2026, hrozí, že územie zbaví veľkej časti zostávajúcej zdravotníckej a potravinovej infraštruktúry uprostred prebiehajúcej vojny.

Registračné pravidlá, ktoré humanitárne organizácie nemôžu akceptovať

Konflikt pramení z vládneho uznesenia č. 2542, ktoré Izrael schválil v decembri 2024 a ktoré vyžaduje, aby sa všetky medzinárodné organizácie poskytujúce humanitárnu pomoc palestínskym obyvateľom zaregistrovali na izraelskom ministerstve pre záležitosti diaspóry a boj proti antisemitizmu do 31. decembra 2025 – inak musia do 1. marca ukončiť svoju činnosť.

Registračný proces vyžaduje, aby organizácie odovzdali mená, kontaktné údaje a prevádzkové údaje o svojich palestínskych zamestnancoch. Dotknuté skupiny – medzi ktoré patria Lekári bez hraníc (MSF), Oxfam, Nórska rada pre utečencov, Save the Children a CARE – kategoricky odmietajú vyhovieť, pričom tvrdia, že zdieľanie zoznamov zamestnancov by ohrozilo zamestnancov v aktívnej konfliktnej zóne, porušilo humanitárnu neutralitu a potenciálne porušilo európske zákony o ochrane údajov.

"Premena humanitárnych organizácií na zbernicu informácií pre stranu konfliktu je v úplnom rozpore s princípom neutrality," uviedol jeden z navrhovateľov pred súdom, ako informovala Al Jazeera.

Stovky humanitárnych pracovníkov už boli zabité pri izraelských útokoch od začiatku vojny, takže žiadosť o zoznamy zamestnancov je otázkou života a smrti, tvrdia organizácie.

Ľudská cena zákazu

Rozsah potenciálnych škôd je ohromujúci. Organizácie spoločne podporujú viac ako polovicu všetkej potravinovej pomoci v Gaze, prevádzkujú 60 percent poľných nemocníc na území a prevádzkujú všetky stabilizačné centrá, ktoré liečia deti s ťažkou akútnou podvýživou. Viac ako 2 milióny obyvateľov – prevažná väčšina obyvateľov Gazy – sa spolieha na tieto skupiny v oblasti potravín, vody, zdravotnej starostlivosti a prístrešia po tom, čo viac ako dva roky vojny zničili veľkú časť infraštruktúry územia.

Podľa údajov OSN, na ktoré sa odvoláva Human Rights Watch, by medzi bezprostredné dôsledky zákazu patrilo zatvorenie jednej z troch zdravotníckych zariadení, strata prístupu k špecializovanej mesačnej starostlivosti pre 20 000 pacientov a úplný kolaps služieb na zisťovanie podvýživy. Vedúci misie MSF v Gaze, Filipe Ribeiro, pre AFP uviedol, že tlak sa už začal: "Od začiatku januára sa nám nepodarilo dostať medzinárodných pracovníkov do Gazy."

Izraelská obrana a vyvrátenie zo strany organizácií pre ľudské práva

Izraelský COGAT – vojenský orgán dohliadajúci na civilné záležitosti v Gaze – tvrdí, že organizácie, ktoré strácajú licencie, predstavujú menej ako 1 percento celkovej pomoci vstupujúcej na územie a že viac ako 20 skupín už vyhovelo a bude pokračovať v činnosti. Tel Aviv prezentuje registračnú povinnosť ako protiteroristické opatrenie, ktorého cieľom je zabrániť prepojeniu medzi humanitárnymi organizáciami a militantnými skupinami.

Human Rights Watch toto tvrdenie odmietla. "Izraelská politizácia registračných požiadaviek pre humanitárne skupiny brzdí ich život zachraňujúce aktivity, zatiaľ čo izraelské úrady naďalej uplatňujú ochromujúcu, nezákonnú blokádu Gazy," uviedla výskumníčka Michelle Randhawa v analýze situácie od HRW.

Vzor zmenšujúceho sa humanitárneho priestoru

Tento krok nasleduje po izraelskom zákaze UNRWA, agentúry OSN pre palestínskych utečencov, začiatkom roka 2025. Organizácie pre ľudské práva a predstavitelia OSN tvrdia, že nové obmedzenia pre mimovládne organizácie predstavujú pokračovanie tejto politiky – systematické znižovanie humanitárnej stopy v Gaze, keď konflikt vstupuje do tretieho roka.

Izraelská vláda mala do stredajšieho popoludnia odpovedať na návrh súdu. Či izraelský súdny systém zakročí, aby zastavil zákaz, alebo umožní, aby termín 1. marca zostal v platnosti, rozhodne o tom, či humanitárne organizácie dokážu udržať nemocnice v prevádzke a deti nažive v jednej z najakútnejších humanitárnych kríz na svete.