Inflácia na Slovensku dvojnásobná oproti eurozóne

Najvyššia inflácia v celej eurozóne

Slovensko sa v januári 2026 ocitlo na čele nelichotivého rebríčka. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla medziročná harmonizovaná inflácia na Slovensku 4,2 %, čo je najvyššia hodnota spomedzi všetkých 21 členských krajín eurozóny. Priemer eurozóny pritom klesol na 1,7 % — slovenská inflácia je tak viac než dvojnásobná.

Pre porovnanie, Francúzsko zaznamenalo infláciu len 0,4 %, Nemecko 2,0 % a susedné Chorvátsko 3,6 %. Slovensko tak spolu s Estónskom a Rumunskom patrí medzi krajiny s najrýchlejšie rastúcimi cenami v Európskej únii.

Energie a potraviny ako hlavné ťahúne

Podľa analýzy Národnej banky Slovenska (NBS) januárovú infláciu ťahali predovšetkým regulované ceny energií a potraviny. Ceny tepla vyskočili medziročne takmer o 28 %, zemný plyn zdražel priemerne o 6,8 % a elektrina o 4,8 %. Tieto nárasty odrážajú rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a postupné znižovanie energetických cenových stropov.

Potraviny zaznamenali v januári jeden z najvýraznejších mesačných nárastov od prijatia eura v roku 2009 — približne o 2,5 % oproti predchádzajúcemu mesiacu. Zdraželi najmä ovocie, zelenina a cukrovinky. Jedinou pozitívnou správou je spomalenie inflácie v službách zo 8,0 % na 5,8 %, keďže efekt vlaňajšieho zvýšenia DPH postupne odoznie.

Konsolidácia ako dvojsečná zbraň

Za vysokou infláciou stojí do veľkej miery fiškálna konsolidácia, ktorú vláda spustila na začiatku roka 2025. Zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 % na 23 % sa premietlo do cien takmer všetkých tovarov a služieb. Od januára 2026 navyše platí vyššia 23-percentná DPH aj na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli, ako aj nová daň zo sladených nealkoholických nápojov so sadzbami od 0,15 eura za liter.

Podľa jesennej prognózy Európskej komisie konsolidačné opatrenia zodpovedajú približne za polovicu rozdielu medzi slovenskou a priemernou infláciou eurozóny. Komisia očakáva, že inflácia na Slovensku zostane v roku 2026 na úrovni 4,1 % v priemere za celý rok, kým NBS odhaduje mierne optimistickejších 3,3 %.

Slabý hospodársky rast a neistý výhľad

Vysoká inflácia prichádza v čase, keď slovenská ekonomika výrazne spomaľuje. Európska komisia predpovedá rast reálneho HDP len na úrovni 1,0 % v roku 2026, po 0,8 % v predchádzajúcom roku. NBS je ešte pesimistickejšia s odhadom 0,6 %.

Analytici upozorňujú na riziko začarovaného kruhu: vládne škrty tlmia ekonomický rast, domácnosti sú opatrnejšie pri výdavkoch a firmy odkladajú investície. Nezamestnanosť by podľa Komisie mala vzrásť na 5,6 %. Verejný deficit síce klesne z 5,0 % na 4,6 % HDP, no na dosiahnutie cieľa 3,5 % budú potrebné ďalšie opatrenia v objeme približne dvoch miliárd eur.

Slovensko tak čelí nepríjemnej kombinácii vysokej inflácie a slabého rastu, ktorú ekonómovia označujú ako stagfláciu. Kľúčovou otázkou zostáva, či konsolidačné opatrenia prinesú stabilizáciu verejných financií skôr, než podlomia kúpnu silu domácností.