Merz mlčí pri Trumpovi: Berlínsky ľadový vzťah s Madridom
Spolkový kancelár Friedrich Merz mlčal v Oválnej pracovni, keď sa Donald Trump vyhrážal Španielsku obchodným embargom – a v otázke výdavkov na obranu NATO ešte pritvrdil. Výsledok: Madrid označuje Berlín za „vazalský štát“ a premiér Sánchez neodpovedá na Merzove telefonáty.
Eklat v Oválnej pracovni
Bol to moment, ktorý otriasol európskym usporiadaním: 3. marca 2026 stál spolkový kancelár Friedrich Merz vedľa amerického prezidenta Donalda Trumpa v Oválnej pracovni a mlčal, keď tento označil Španielsko za „hrozné“ a pohrozil členskému štátu EÚ úplným prerušením všetkých obchodných vzťahov. Trump bol nahnevaný, pretože socialistický premiér Pedro Sánchez zakázal USA využívať španielske vojenské základne v Rote a Moróne na útoky proti Iránu.
Merz mlčal – a potom ešte pritvrdil. V otázke výdavkov na obranu NATO kancelár verejne súhlasil s Trumpom: „Snažíme sa presvedčiť Španielsko, aby dodržiavalo dohodnuté ciele NATO“, povedal. Španielsko je jediný člen, ktorý nechce akceptovať ciele 3,5 percenta HDP na armádu a ďalších 1,5 percenta na infraštruktúru. Zastať sa spojenca – to sa nekonalo.
„Vazali, ktorí vzdávajú hold Trumpovi“
Reakcia z Madridu na seba nenechala dlho čakať. Španielska vicepremiérka Yolanda Díazová sa v rozhovore pre Politico ostro vyjadrila na adresu Merza: „To, čo Európa dnes potrebuje, je vedenie – nie vazali, ktorí vzdávajú hold Trumpovi.“ Obvinila kancelára z toho, že nedorástol do historického momentu a nechal partnera z EÚ v štichu.
Minister zahraničných vecí José Manuel Albares urobil priame porovnanie so zahraničnou politikou Merkelovej a Scholza a skonštatoval: „Vtedy vládla iná, proeurópskejšia nálada.“ Španielske médiá otvorene označili Merza za „zbabelého“, úvodníky mu vyčítali, že zradil európsku solidaritu.
Diplomatické ticho medzi Berlínom a Madridom
Obzvlášť pikantné: Od incidentu Sánchez ignoruje všetky pokusy Merza o kontakt. Podľa Der Spiegel sa kancelár pokúsil dvakrát telefonicky spojiť so španielskym premiérom – naposledy 6. marca – a poslal mu aj dve textové správy. Ani jedna z týchto správ nedostala odpoveď.
Berlínsky pokus o vysvetlenie znie málo presvedčivo: Omylom použili zastarané telefónne číslo. Madrid to odmieta; osobná schôdzka medzi oboma predsedami vlád sa dodnes neuskutočnila.
Dôsledky pre EÚ – trhlina v nevhodnom čase
Diplomatický ľadový vzťah medzi dvoma najväčšími ekonomikami eurozóny prichádza v nanajvýš nevhodnom čase. Nemecko a Španielsko sú považované za kľúčových partnerov pre európsku koordináciu v energetickej politike – kľúčové slovo je iberská sieť plynovodov – ako aj pre preorientovanie spoločnej obrannej politiky EÚ.
Handelsblatt komentuje, že spor je „žalostné vysvedčenie“ pre Európu: Zatiaľ čo francúzsky prezident Emmanuel Macron demonštratívne potvrdil svoju solidaritu so Španielskom a Európska komisia varovala Trumpa pred obchodnými opatreniami proti jednému členovi, pozícia Berlína pôsobí izolovane.
Pozorovatelia Európskej rady pre zahraničnú politiku (ECFR) varujú, že trhlina by mohla dlhodobo poškodiť dôveru v rámci EÚ – a tým nepriamo nahrávať Trumpovi, ktorý má odjakživa záujem na rozdelenej Únii.
Merz medzi Washingtonom a Bruselom
Pre Merza je balancovanie čoraz ťažšie. V Oválnej pracovni zožal Trumpovu výslovnú chválu – americký prezident ho nazval „priateľom“. Cena za to však môže byť vysoká: v stávke je povesť Nemecka ako spoľahlivého európskeho partnera. Kritici od Viedne po Paríž sa pýtajú, či Berlín bude môcť v budúcnosti vystupovať ako čestný sprostredkovateľ v rámci EÚ – alebo či sa natrvalo nechá zatlačiť do úlohy transatlantického predmostia na úkor európskej súdržnosti.