Merzov obrat v zbrojení: 600 miliárd pre Nemecko

Historický prelom v štátnom rozpočte

Nemecko zbrojí ako nikdy od konca studenej vojny. Rozpočet na obranu pre rok 2026 dosiahne rekordných 108,2 miliardy eur – pozostáva z 82,7 miliardy eur v rámci bežnej kapitoly 14 a 25,5 miliardy eur zo špeciálneho fondu Bundeswehru. V porovnaní s rokom 2025 to predstavuje nárast o približne 21,7 miliardy eur. Kancelár Friedrich Merz fakticky zrušil dlhovú brzdu pre výdavky na obranu a vytvoril tak finančný rámec pre program, ktorý by mohol počas desiatich rokov mobilizovať až 600 miliárd eur – ak bude Nemecko dôsledne sledovať cieľ NATO vo výške 3,5 percenta HDP do roku 2029.

Rheinmetall a giganti v odvetví

Najväčší európsky zbrojársky koncern Rheinmetall profituje najvýraznejšie. Koncern z Düsseldorfu očakáva na rok 2026 nárast tržieb o 40 až 45 percent a drží si objem objednávok – takzvaný backlog – vo výške 63,8 miliardy eur. Do roku 2030 chce spoločnosť štvornásobne zvýšiť svoje tržby na 50 miliárd eur a už agresívne expanduje: počet zamestnancov sa za tri roky zvýšil z 23 000 na 31 000. Aj Diehl Defence narástol z 2 800 na 4 400 zamestnancov. Bundeswehr plánuje len na obstarávanie zbraní výdavky vo výške takmer 48 miliárd eur, z toho 14,8 miliardy eur na muníciu – čo je najvyššia jednotlivá položka.

Stredné podniky objavujú obranu

Okrem zbrojárskych gigantov prebieha tichá štrukturálna zmena v nemeckých stredných podnikoch. Spoločnosti ako Hirsch Engineering, ktoré boli predtým na 95 percent závislé od automobilového priemyslu, zdvojnásobili svoje tržby vďaka prechodu do dodávateľského reťazca pre zbrojárstvo – dnes pochádza polovica objednávok z oblasti obrany. V Nemecku je už v obrannom priemysle aktívnych približne 1 350 stredných podnikov. Dokonca aj tradičné firmy ako Bosch a Trumpf – ktorých zakladajúca rodina kedysi zapísala do stanov protizbraňové klauzuly – v súčasnosti zvažujú vstup do tohto segmentu. Profituje aj odvetvie umelej inteligencie: startupy ako Avilus vyvíjajú autonómne drony pre zdravotnícku službu s potenciálnou potrebou viac ako 200 kusov len pre Bundeswehr.

Nedostatky a štrukturálne limity

Avšak boom má trhliny. Existujúce výrobné kapacity sú už vyťažené – krátkodobé rozšírenie je sotva možné. V prípade delostreleckej munície kalibru 155 mm Nemecku chýba zásoba kompatibilná s NATO na 30 dní; nová továreň na muníciu v Unterlüß by mala od roku 2027 vyrábať približne 200 000 nábojov ročne, ale to nestačí. Bezpečnostné previerky pre nový výrobný personál navyše spomaľujú budovanie kapacít. Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že podľa ekonomického analytika Patricka Kaczmarczyka prinesie každé euro vynaložené na armádu v najlepšom prípade 50 centov dodatočného ekonomického výkonu. A: Len 48 percent zbrojných zákaziek smeruje k domácim výrobcom – takmer 20 percent prúdi úplne do zahraničia.

Môže zbrojenie zachrániť ekonomiku?

Obranný sektor zamestnáva vo svojej hlavnej oblasti približne 17 000 ľudí – automobilový priemysel naposledy stratil mesačne 10 000 až 15 000 pracovných miest. Štrukturálne rozmery sú jednoducho neporovnateľné. Analytici varujú, že koncentrácia na zbrojnú výrobu odvádza zdroje od naliehavo potrebnej transformácie priemyslu – napríklad v elektromobilite. Zbrojný program pod vedením Merza je historický a nevyhnutný z hľadiska bezpečnostnej politiky. Ako ekonomický všeliek na nemeckú priemyselnú krízu sa však nehodí.