Stanfordská vakcína v spreji chráni pred COVID aj chrípkou
Vedci zo Stanfordu vyvinuli nazálnu vakcínu vo forme spreja, ktorá u myší chránila pred COVID-19, chrípkou, pneumóniou aj alergiami aktiváciou vrodenej imunity pľúc. Výskum publikovaný v časopise Science naznačuje, že do päť až sedem rokov by mohla nahradiť každoročné sezónne očkovanie.
Nový prístup: vakcína hovorí jazykom imunity, nie vírusu
Vedci zo Stanfordovej lekárskej fakulty publikovali 19. februára 2026 v prestížnom časopise Science výsledky, ktoré by mohli zásadne zmeniť prístup k prevencii respiračných ochorení. Experimentálna nazálna vakcína — zatiaľ označovaná ako GLA-3M-052-LS+OVA — nefunguje ako tradičné očkovacie látky. Namiesto toho, aby napodobňovala konkrétny vírus alebo baktériu, simuluje signály, ktoré si imunitné bunky vymieňajú počas infekcie.
Konkrétne ide o cytokíny produkované T-lymfocytmi, ktoré aktivujú toll-like receptory na vrodených imunitných bunkách v pľúcach. Výsledkom je dlhotrvajúci stav imunitnej pohotovosti — nie voči jednému patogénu, ale voči celej škále respiračných hrozieb. Tento stav v pokusoch na myšiach pretrvával najmenej tri mesiace.
Výsledky testov: 700-násobný pokles vírusu, ochrana aj pred baktériami
Tím pod vedením profesora Baliho Pulendranu a doktoranda Haiba Zhanga zaznamenal v myšacích modeloch pozoruhodné výsledky. Zaočkované zvieratá vykazovali 700-násobný pokles množstva vírusu v pľúcach v porovnaní s nezaočkovanou kontrolnou skupinou. Ochrana sa vzťahovala na:
- SARS-CoV-2 a ďalšie koronavírusy,
- nemocničné baktérie Staphylococcus aureus a Acinetobacter baumannii,
- alergén z prachových roztočov.
Kým nezaočkované myši potrebovali na rozvoj špecifickej imunitnej odpovede zhruba dva týždne, zaočkované zvieratá dokázali mobilizovať cielené protilátky a T-lymfocyty už do troch dní. Takáto rýchlosť reakcie by bola pri pandémii s neznámym patogénom mimoriadne cenná — práve pomalé budovanie imunity bolo jednou z kľúčových slabín počas pandémie COVID-19.
Od myší k ľuďom: päť až sedem rokov a dostatok financií
Profesor Pulendran odhaduje, že pri dostatočnom financovaní by mohla byť vakcína pre ľudí dostupná o päť až sedem rokov — po úspešnom absolvovaní prvej fázy klinických skúšok zameraných na bezpečnosť. Na štúdii sa popri Stanforde podieľali tímy z Emory University, Univerzity Severnej Karolíny, Štátnej univerzity Utahu a Arizonskej univerzity.
Vedci si predstavujú scenár, v ktorom ľudia dostanú každú jeseň nosový sprej, ktorý ich ochráni pred chrípkou, COVID-19, RSV aj bežným prechladnutím — a zároveň zmierní jarné alergické reakcie. Pre krajiny ako Slovensko, kde každoročné respiračné sezóny zaťažujú nemocnice tisíckami hospitalizácií a chrípka s pneumóniou patria medzi najčastejšie príčiny úmrtia seniorov, by takáto prevencia priniesla nielen zdravotnú, ale aj ekonomickú úľavu.
Nová éra vakcinovania?
Výskum publikovaný v Science otvára cestu k vakcíne, ktorá by mohla nahradiť každoročne aktualizované sezónne očkovanie a poskytnúť ochranu aj pri vzniku novej pandémie — bez potreby čakať mesiace na vývoj cielených preparátov. Portál Nature News označil výsledky za vzrušujúce, zároveň však zdôraznil, že cesta od myšacieho modelu k bezpečnej ľudskej vakcíne je dlhá a plná výziev. Napriek tomu ide o jeden z najsľubnejších smerov vo výskume vakcín za posledné roky.
