Česko ôsme v EÚ: líder postkomunistov, ale inovácie zaostávajú

Ôsme miesto ako historický úspech

Česká republika sa prebojovala na ôsmu priečku v piatom ročníku Indexu prosperity a finančného zdravia, ktorý zostavujú Česká spořitelna a portál Europe in Data. Ide o doteraz najlepší výsledok krajiny v tomto meraní a zároveň o potvrdenie pozície ekonomického lídra medzi postkomunistickými krajinami EÚ — pred Slovinskom, Poľskom aj Slovenskom. Na špici rebríčka sa drží Švédsko, Nemecko a Dánsko.

Cesta na ôsme miesto nebola priamočiara. Po invázii Ruska na Ukrajinu a následnej inflačnej vlne Česko prepadlo až na štrnáste miesto, vlani sa vrátilo na deviate a tento rok posilnilo o ďalší stupeň. „Česká ekonomika preukázala odolnosť, ktorú mnohí analytici nepredpokladali,“ uvádzajú autori indexu.

Motor rastu: domáca spotreba a reálne mzdy

Hrubý domáci produkt Českej republiky vzrástol v roku 2025 približne o 2,5 percenta, pričom hlavným ťahúňom zostala domáca spotreba. Reálne mzdy stúpli takmer o päť percent, čo domácnostiam dodalo kúpnu silu. Priemerná miera úspor presiahla osemnásť percent — výrazne viac ako predpandemické hodnoty — takže potenciál pre ďalšiu spotrebu je stále nevyužitý.

Česko rovnako vyniká vysokou mierou robotizácie: 216 priemyselných robotov na desaťtisíc zamestnancov vo výrobe, oproti iba 81 v Poľsku. Investičný podiel na HDP dosahuje 26,5 percenta, patrí k najvyšším v EÚ, a verejný dlh zostáva relatívne nízky. Tieto ukazovatele Česku zaistili silné postavenie v pilieri Stav ekonomiky.

Slabina v srdci úspechu: kam smerujú investície

Napriek impozantným číslam analytici upozorňujú na štrukturálnu trhlinu. Zatiaľ čo Česko investuje veľa, investuje do nesprávnych vecí. Približne 36 percent kapitálových výdavkov smeruje do strojov a zariadení — teda do „rýchlejších dopravníkových pásov“. Naproti tomu ekonomicky vyspelejšie štáty ako Dánsko alebo Švédsko prioritizujú nehmotné aktíva: patenty, softvér a duševné vlastníctvo.

Analytička Českej spořitelny Tereza Hrtúsová varuje otvorene: „Investície v Českej republike nesmerujú správnym smerom.“ Domáca pridaná hodnota v exporte dosahuje iba 58,2 percenta, zatiaľ čo Poľsko dosahuje 66,7 percenta. Česká ekonomika tak zostáva do značnej miery v úlohe sofistikovaného subdodávateľa — cudzie firmy vlastnia značky, patenty aj ziskové marže.

Výzva menom umelá inteligencia a zelený priemysel

Problém nadobúda na naliehavosti v kontexte dvoch globálnych megatrendov: nástupu umelej inteligencie a transformácie priemyslu smerom k zelenej ekonomike. Obe vlny odmeňujú tých, ktorí vlastnia technológie a patenty — nie tých, ktorí ich iba využívajú vo výrobe. Podľa expertov hrozí, že Česko, ktoré zatiaľ ťaží z lacnej a kvalifikovanej priemyselnej práce, sa ocitne v pasci stredného príjmu, ak nepresmeruje kapitál do výskumu a vývoja.

Situáciu komplikuje aj vzdelávacia sféra. Ako upozornil podnikateľ a analytik Martin Vohánka, v podiele vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov sa Česko pohybuje v zadnej časti EÚ a najlepšia česká univerzita sa v globálnych rebríčkoch drží okolo tristého miesta. Bez domácich talentov, ktorí by vytvárali a vlastnili duševné vlastníctvo, je štrukturálny posun ťažko dosiahnuteľný.

Ôsme miesto ako varovanie, nie len oslava

Index prosperity potvrdzuje, že česká ekonomika je zdravá a odolná. Ôsme miesto v EÚ je výsledok, na ktorý možno byť hrdý. Zároveň však ide o výzvu: doterajší model — kvalitná montážna dielňa s vysokou automatizáciou — má svoj strop. Prechod na ekonomiku založenú na znalostiach a vlastných inováciách nie je len akademickým želaním, ale nutnosťou pre udržanie konkurencieschopnosti v budúcich desaťročiach.