USA a Irán rokujú o jadrovom programe v Ženeve

V Ženeve sa v utorok 17. februára 2026 koná druhé kolo rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom o iránskom jadrovom programe. Rozhovory prebiehajú na pôde ománskej misie súbežne s trojstrannými rokovaniami o Ukrajine, čo z Ženevy robí epicentrum svetovej diplomacie.

Pozície oboch strán

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragčí prišiel do Ženevy s vyhlásením, že prináša „reálne nápady na dosiahnutie spravodlivej a rovnoprávnej dohody". Zároveň zdôraznil: „Čo nie je na stole: podriadenosť pod hrozbami." Irán odmieta americkú požiadavku na nulové obohatenie uránu a považuje svoj raketový program za „červenú čiaru", o ktorej sa nedá vyjednávať.

Americká delegácia pod vedením vyslaneca Steva Witkoffa trvá na tom, že akákoľvek dohoda musí zabezpečiť, aby Irán nemal schopnosť obohacovať urán. Prezident Trump uviedol, že sa do rokovaní zapojí „nepriamo".

Vojenský tlak a regionálne napätie

USA zvýšili vojenský tlak vyslaním druhej lietadlovej lode do regiónu Blízkeho východu. Iránske revolučné gardy súčasne uskutočnili vojenské cvičenia v Hormuzskom prielive. Izraelský premiér Netanjahu žiada úplnú demontáž iránskej jadrovej infraštruktúry ako podmienku akejkoľvek dohody.

Čo je na stole

Irán naznačil ochotu znížiť úroveň obohateného uránu a otvoriť jadrové zariadenia medzinárodným inšpekciám. Okrem jadrovej agendy sú predmetom rozhovorov aj potenciálne energetické, ťažobné a letecké dohody medzi oboma krajinami. Aragčí sa pred rokovaním stretol s šéfom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafaelom Grossim.

Význam pre Slovensko

Výsledok rokovaní môže ovplyvniť svetové ceny ropy, čo je pre Slovensko kľúčové v období energetickej neistoty. Eskalácia konfliktu v Perzskom zálive by mohla spôsobiť ďalší rast cien energií na európskych trhoch.

Zdroje: Al Jazeera, NPR, CNBC