Voľby do Bundestagu: CDU/CSU a AfD bok po boku v záverečnom finiši

Historický súboj dvoch lídrov dva dni pred voľbami

Nemecko stojí pred voľbami do Bundestagu, ktoré nemajú obdobu: V pondelok 23. februára 2026 bude zvolený nový parlament – a aktuálne prieskumy verejnej mienky ukazujú tesný súboj, aký tu už dávno nebol. CDU/CSU a AfD sú podľa viacerých nezávislých inštitútov prakticky na rovnakej úrovni s približne 25 percentami hlasov, zatiaľ čo SPD s 14 až 16 percentami výrazne zaostáva.

Najnovší prieskum agentúry Forsa zo 17. februára 2026 vidí Úniu tesne pred AfD (25 percent) s 26 percentami, nasledovanú SPD (14 percent) a Zelenými (12 percent). Inštitút INSA zistil 13. februára tiež rovnaký stav medzi CDU/CSU a AfD, obe strany s 25 percentami. Prieskum Ipsos zo 6. až 8. februára dokonca ukazuje AfD ako najsilnejšiu stranu s 26 percentami. Zväz 90/Zelení dosahuje v závislosti od inštitútu 11 až 13 percent, Die Linke 10 až 12 percent.

Merz bojuje o jasný mandát

Spolkový kancelár Friedrich Merz sa krátko pred dňom volieb pripravil na záverečný finiš: Na zjazde CDU v Stuttgarte 20. februára 2026 bol opätovne zvolený za predsedu strany s 91,2 percentami hlasov delegátov – výsledok, ktorý prekvapil aj pozorovateľov vnútri strany. Merz vyzval CDU, aby preukázala jednotu a posilnila politický stred krajiny.

Merz kategoricky vylučuje koalíciu s AfD. Podľa zhodných správ médií zdôraznil, že AfD nemôže byť partnerom pre Úniu. CDU sa tak drží svojej takzvanej ochrannej bariéry – napriek neustále rastúcej sile pravicových populistov v prieskumoch.

Otázka koalície: Počítanie bez AfD

Vytvorenie vlády bude po dni volieb skutočnou herkulovskou úlohou. Projekcie založené na aktuálnych prieskumoch ukazujú: Čistá veľká koalícia CDU/CSU a SPD by získala len približne 290 zo 630 kresiel v Bundestagu – čo je výrazne pod hranicou 316 kresiel potrebných na väčšinu. Klasická GroKo by tak z matematického hľadiska nebola životaschopná.

Ako možné väčšinové zoskupenia s vylúčením AfD sa považujú:

• CDU/CSU + SPD + Zelení: približne 375 kresiel – z matematického hľadiska stabilná väčšina
• CDU/CSU + Zelení + Ľavica: približne 342 kresiel – z matematického hľadiska možné, politicky veľmi kontroverzné

Oba varianty predpokladajú, že sa spoja strany s obsahovo veľmi odlišnými názormi. Najmä trojkoalícia CDU/CSU so Zelenými sa považuje za napätú; spolupráca s Ľavicou je pre mnohých politikov Únie ťažko predstaviteľná.

Nespokojnosť ako spúšťač nových volieb

Tlak na nové voľby nevznikol vo vákuu. Doterajšia čierno-červená koalícia klesla naposledy na historické minimá: Podľa prieskumu YouGov z februára 2026 bolo so spolkovou vládou spokojných len 22 percent obyvateľstva, 75 percent vyjadrilo nespokojnosť. Merzova osobná popularita sa od nástupu do funkcie takmer znížila na polovicu – len 23 percent si myslelo, že si robí svoju prácu dobre.

Pohľad Európy na Berlín

Európa sleduje výsledok s napätou pozornosťou. Stabilná vláda v Berlíne – najväčšej ekonomike EÚ – sa považuje za naliehavo potrebnú vzhľadom na pretrvávajúcu vojnu na Ukrajine, geopolitické napätie a hospodárske výzvy. Zložité koaličné rokovania by mohli paralyzovať schopnosť Nemecka konať na týždne, možno aj mesiace.

Večer 23. februára sa ukáže, či si Únia dokáže udržať svoju vedúcu úlohu – alebo či sa AfD prvýkrát dostane do Bundestagu ako najsilnejšia strana a natrvalo zmení politickú krajinu Nemecka.