Zorevunersen znižuje záchvaty pri Dravetovom syndróme o 91 %

Prelom publikovaný v New England Journal of Medicine

Dňa 5. marca 2026 zverejnil prestížny vedecký časopis The New England Journal of Medicine výsledky klinickej štúdie fázy 1/2a experimentálneho lieku zorevunersen. Výsledky sú mimoriadne: u pacientov, ktorí dostávali dávku 70 mg, sa medián zníženia frekvencie konvulzívnych záchvatov pohyboval medzi 58,8 % a 90,9 % v priebehu prvých 20 mesiacov rozširovacích štúdií, pričom v najlepšom mesačnom intervale dosiahol pokles hranicu 91 %.

Štúdia zahŕňala 81 detí vo veku 2 až 18 rokov s diagnostikovaným Dravetovým syndrómom vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch — konkrétne v rámci štúdií MONARCH a ADMIRAL. Pred začatím liečby prekonávali pacienti priemerne 17 záchvatov za mesiac.

Čo je Dravetov syndróm a prečo je tak ťažko liečiteľný

Dravetov syndróm patrí medzi najzávažnejšie formy epilepsie detského veku. Postihuje približne jedno dieťa zo 16 000 a je spôsobený mutáciou génu SCN1A, ktorý kóduje sodíkové kanály nevyhnutné pre správnu nervovú signalizáciu. Záchvaty začínajú v prvom roku života, sú ťažko kontrolovateľné a prinášajú závažné kognitívne aj vývojové dôsledky. Doterajšie antiepileptiká — ako napríklad valproát, klobazam alebo fenfluramín — dokážu záchvaty len čiastočne potlačiť a mnohokrát nesú závažné vedľajšie účinky.

Ako zorevunersen funguje

Zorevunersen je antisense oligonukleotid — krátky syntetický reťazec nukleových kyselín, ktorý cielene ovplyvňuje génovú expresiu. Pri Dravetovom syndróme jedna kópia génu SCN1A nefunguje správne, a mozog preto produkuje nedostatok proteínu NaV1.1, kľúčového sodíkového kanálu inhibičných neurónov. Zorevunersen sa viaže na špecifický úsek RNA zdravej kópie génu a stimuluje zvýšenú produkciu funkčného proteínu.

Inými slovami: liek nevylieči poškodený gén, ale aktivuje ten zdravý, aby kompenzoval jeho výpadok. Tento mechanizmus je zásadný — odlišuje zorevunersen od púhej symptomatickej liečby a prináša potenciál skutočnej modifikácie priebehu choroby.

Bezpečnosť a ďalšie prínosy liečby

Väčšina nežiaducich účinkov bola mierna alebo stredne závažná. Najčastejším problémom po aplikácii — liek sa podáva intratekálne, teda priamo do mozgovomiechového moku — bol postlumbálny syndróm u 25 % pacientov vo fáze 1/2a. V rozširovacích štúdiách sa u 45 % pacientov objavilo zvýšenie hladiny bielkoviny v mozgovomiechovom moku, ktoré však nevyžadovalo prerušenie liečby.

Okrem zníženia záchvatov štúdia zaznamenala zlepšenie kognitívnych funkcií, správania a celkovej kvality života pacientov i ich rodín — čo je pri Dravetovom syndróme mimoriadne cenné, pretože choroba silno zasahuje celý psychomotorický vývoj dieťaťa.

Čo príde ďalej: cesta k registrácii

Liek spoločne vyvíjajú firmy Stoke Therapeutics a Biogen. Registračná štúdia fázy 3 s názvom EMPEROR aktuálne prebieha v USA, Veľkej Británii a Japonsku a plánuje zaradiť približne 150 pacientov. Výsledky sa očakávajú v polovici roku 2027 a mali by slúžiť ako podklad pre podanie žiadosti o registráciu u amerického FDA. Súbežné schvaľovacie konanie v Európe sa predpokladá v rovnakom časovom horizonte.

Pre rodiny detí s Dravetovým syndrómom ide o najväčší terapeutický prelom za posledné roky. Ani najoptimistickejší scenár však neznamená liek dostupný pred rokom 2028 — cesta od sľubných dát k schválenej a hradenej terapii je v neurológii vždy dlhá a plná prekážok.