Česko má prvého detského ombudsmana: Martin Beneš

Historický okamih pre ochranu detí

Česká snemovňa zvolila 6. marca 2026 v tajnom hlasovaní Martina Beneša za prvého verejného ochrancu práv detí v histórii krajiny. Opatrovnícky sudca z Mostu získal 107 poslaneckých hlasov – výrazne nad potrebnou hranicou 83 – a porazil zvyšných dvoch kandidátov: Evu Petrovú, predsedníčku vládneho výboru pre práva detí (29 hlasov), a bývalého ministra pre legislatívu Michala Šaloumouna (20 hlasov).

Zaujímavosťou je, že hodnotiaci výbor Snemovne odporučil na prvom mieste práve Evu Petrovú, poslanci sa však rozhodli inak a dali prednosť Benešovým bohatým skúsenostiam priamo z opatrovníckej súdnej praxe. Nomináciu Benešovi udelil prezident Petr Pavel aj Senát.

Kto je Martin Beneš?

Martin Beneš strávil väčšinu svojej profesijnej kariéry na Okresnom súde v Moste. Začínal v obchodnom oddelení, potom sa stal predsedom súdu a od roku 2016 sa špecializoval na opatrovnícke veci – teda spory o starostlivosť o deti, ich zastupovanie aj ochranu pred domácim násilím. Práve táto priama skúsenosť s každodennou realitou detí v ohrození ho odlíšila od ostatných kandidátov.

Pri verejnom vypočutí v Snemovni Beneš zdôraznil, že kľúčom úspešnej práce úradu bude sociálno-právna ochrana detí – teda kombinácia právnej podpory a sociálnej práce, nie izolované právne poradenstvo.

Čo prinesie nový úrad?

Funkcia detského ombudsmana vznikla zákonom, ktorý prezident Pavel podpísal a ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2025. Do zvolenia Beneša úrad dočasne viedol zástupca verejného ochrancu práv Vít Alexander Schorm. Za pouhých šesť mesiacov prevádzky úrad obdržal 767 podnetov, z ktorých 75 prišlo priamo od detí samotných. Najčastejšími témami boli spory rodičov o starostlivosť (150 prípadov), vzdelávanie (100 prípadov) a starostlivosť o ohrozené deti (60 prípadov).

Právomoci detského ombudsmana sú pritom konkrétne a silné:

• prešetrovanie sťažností detí na postup štátnych orgánov,
• kontrola dodržiavania práv detí v zariadeniach pre deti,
• ochrana detí pred diskrimináciou,
• vstupovanie ako vedľajší účastník do opatrovníckych a systémových súdnych konaní,
• predkladanie odporúčaní parlamentu a štátnej správe.

Úrad pritom sídli v rámci Kancelárie verejného ochrancu práv, avšak obaja ombudsmani pôsobia úplne nezávisle na sebe i na vláde.

Prečo Česko čakalo tak dlho?

Česká republika patrila až do tohto roku k posledným krajinám Európskej únie, ktoré špecializovaného ochrancu práv detí nemali. Diskusie o jeho zriadení sa v domácej politike viedli už roky, opakovane narážali na spory o podobu a právomoci úradu. Porovnateľné inštitúcie pritom fungujú vo väčšine európskych krajín – Škandinávia je priekopníkom už od 70. rokov, Poľsko zaviedlo detského ombudsmana v roku 2000.

Medzinárodné organizácie ako OSN a Rada Európy dlhodobo vyzývajú členské štáty k zriaďovaniu nezávislých inštitúcií pre práva detí. Česko sa teraz pripája ku krajinám, ktoré tento štandard napĺňajú.

Výzvy a očakávania

Martin Beneš nastupuje do funkcie so šesťročným mandátom. Čaká ho budovanie úradu s vlastným odborným zázemím, nadväzovanie spolupráce s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí (SPOOD), súdmi aj neziskovým sektorom. Čísla z prvých mesiacov fungovania úradu jasne ukázali, že záujem zo strany verejnosti – a najmä samotných detí – je reálny a naliehavý.

Vznik tejto inštitúcie prichádza zároveň v čase, keď Česko od januára 2026 zákonom zakázalo telesné tresty detí. Kombinácia legislatívnych zmien a silného inštitucionálneho zázemia tak vytvára nový rámec ochrany maloletých, ktorý bol v krajine dlho očakávaný.