Kuba: Desať dní protestov otriasa režimom

Ostrov vo vare

Kuba sa v pondelok 16. marca 2026 prebudila do desiateho dňa rozsiahlych protestov, najintenzívnejších od historického povstania 11. júla 2021. V niekoľkých štvrtiach Havany – Nuevo Vedado, Lawton, Diez de Octubre – občania opäť búchali na hrnce, stavali barikády a zapaľovali odpadky v uliciach, znechutení výpadkami prúdu, ktoré trvajú až 19 hodín denne, a nedostatkom potravín, ktorý dosiahol zúfalú úroveň, ako informovali Al Jazeera a NPR.

Energetický kolaps

Bezprostredným spúšťačom je bezprecedentná elektrická katastrofa. Kubánska národná sieť vykazuje deficit 1 930 megawattov, čo necháva 61 % ostrova bez dodávky elektriny počas noci. V pondelok systém utrpel úplné odpojenie, tretí rozsiahly výpadok prúdu za štyri mesiace, uvádza CNN. Úradom sa podarilo obnoviť dodávku elektriny len pre 5 % zákazníkov v Havane – približne 42 000 domácností – a pre niekoľko nemocníc, s varovaniami, že obvody môžu opäť zlyhať.

Energetická kríza má štrukturálne korene: zastaraná infraštruktúra, nedostatok náhradných dielov a predovšetkým prerušenie dodávok venezuelskej ropy. Samotný Díaz-Canel priznal, že Kuba nedostala dodávky ropy už tri mesiace, čo zhoršuje závislosť od tepelných elektrární na hranici ich životnosti.

Protesty, ktoré pália sídla strany

Najnásilnejší incident sa odohral v Moróne, v provincii Ciego de Ávila, kde stovky demonštrantov – väčšinou mladých ľudí – zaútočili a podpálili mestské sídlo Komunistickej strany, vynášali archívy, počítače a nábytok na ulicu, aby ich spálili. Polícia spustila paľbu na protestujúcich, pričom zranila najmenej jednu osobu a zatkla päť občanov, uvádza CNN en Español. Prezident Díaz-Canel uznal „sociálnu nespokojnosť“, ale varoval, že „vandalizmus a násilie nebudú beztrestné“.

Diplomatický obrat: Washington a Vatikán

Pod narastajúcim tlakom režim vykonal dvojitý krok otvorenia. Na jednej strane Díaz-Canel verejne potvrdil, že kubánski predstavitelia vedú rozhovory so zástupcami Trumpovej administratívy s cieľom identifikovať spôsoby porozumenia a znížiť bilaterálnu konfrontáciu. Na druhej strane oznámil prepustenie 51 politických väzňov, čo bolo prezentované ako gesto dobrej vôle po rokovaniach sprostredkovaných Vatikánom, uvádza CNN en Español a Infobae.

Amnesty International však odsúdila používanie väzňov „ako figúrok v politickej hre“ a požadovala okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých zadržaných z politických dôvodov.

Pohľad Španielska a diaspóry

Španielsko s osobitnou pozornosťou sleduje vývoj krízy. S viac ako 160 000 registrovanými kubánskymi obyvateľmi podľa INE – a oveľa väčšou komunitou v neregulárnej situácii – je táto iberská krajina hlavnou európskou destináciou kubánskej diaspóry. V Madride vyjadrili zhromaždenia pred Puerta del Sol solidaritu s demonštrantmi na ostrove. Organizácie exulantov varujú, že zhoršenie represie by mohlo spustiť nové migračné vlny do Európy, v kontexte, v ktorom viac ako milión Kubáncov opustilo krajinu od roku 2021, čím sa efektívny počet obyvateľov ostrova znížil na 8,6 až 8,8 milióna ľudí.

Bod zlomu?

Analytici oslovení rôznymi medzinárodnými médiami sa zhodujú, že kombinácia pretrvávajúcich protestov, energetického kolapsu a bezprecedentného diplomatického otvorenia stavia Kubu pred rozhodujúci moment. Otázka, ktorá visí nad Havanou – a nad ministerstvami zahraničných vecí v Madride, Washingtone a Vatikáne – je, či má režim reálny priestor na reformu, alebo či tlak ulice nakoniec prekoná jeho schopnosť kontroly.