Poľsko financuje rekordný rozpočet na obranu dlhom
V roku 2026 Poľsko vyčlení takmer 5 % HDP na obranu – viac ako 200 miliárd zlotých, z čoho takmer 40 % pochádza z dlhu Fondu na podporu ozbrojených síl. Ekonómovia, Najvyšší kontrolný úrad a MMF varujú pred rizikom dlhovej špirály a verejný dlh sa môže priblížiť k 70 % HDP už v roku 2027.
Historicky najvyššia úroveň vojenských výdavkov
Poľsko vstupuje do roku 2026 s rozpočtom na obranu, ktorý nemá v histórii III. Poľskej republiky obdobu. Na armádu bolo vyčlenených 200,1 miliardy zlotých – čo zodpovedá takmer 48 miliardám eur a takmer 4,81 % HDP. To robí z Poľska lídra NATO z hľadiska podielu vojenských výdavkov na hrubom domácom produkte, predbehujúc dokonca aj Spojené štáty. Premiér Donald Tusk vyhlásil rok 2026 za „rok poľského zrýchlenia" a ohlásil budovanie najsilnejšej armády v Európe. Výdavky na obranu pohltia viac ako pätinu celého štátneho rozpočtu – úroveň bezprecedentná v povojnovej histórii Poľska.
Fond na podporu ozbrojených síl – motor a riziko
Kľúčovým nástrojom financovania je Fond na podporu ozbrojených síl (FWSZ), ktorý spravuje Bank Gospodarstwa Krajowego. V roku 2026 z tohto fondu, ktorý je financovaný emisiou dlhopisov a úvermi, pochádza až 79,5 miliardy zlotých – takmer 40 % celkových výdavkov na obranu. To znamená, že takmer dve zloté z piatich určených na armádu pochádzajú priamo z dlhu.
Práve tento mechanizmus vyvoláva vážne obavy. Najvyšší kontrolný úrad alarmuje, že fond bol „chybne navrhnutý" a namiesto podpory modernizácie armády ju môže účinne brzdiť. NIK vypočítal, že náklady na obsluhu dlhových nástrojov FWSZ do roku 2035 prekročia 403 miliardy zlotých, zatiaľ čo plánované príjmy pokrývajú len 12 % tejto sumy. Ak bude musieť byť obsluha dlhu financovaná z rozpočtu na obranu, hrozí to škrtmi v nákupoch vybavenia a oneskoreniami v realizácii operačných plánov ozbrojených síl.
Verejný dlh na nebezpečnej trajektórii
Výdavky na obranu sú len jedným z prvkov prehlbujúceho sa deficitu. Rozpočet na rok 2026 predpokladá deficit sektora verejných financií na úrovni 6,5 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie verejný dlh vzrastie z približne 55 % HDP v roku 2024 na takmer 69,2 % v roku 2027. V dlhšej perspektíve EK varuje, že bez nápravných opatrení môže dlh prekročiť 100 % HDP do roku 2036.
Zhodné hodnotenie predstavuje Medzinárodný menový fond. V správe z misie Article IV MMF zvýšil hodnotenie rizika suverénneho zadlženia Poľska z „nízkeho" na „stredné" a odporučil kumulovanú fiškálnu korekciu na úrovni 4 % HDP do roku 2030 – o dva percentuálne body viac, ako predpokladá vládna trajektória.
Experti bijú na poplach
Fórum občianskeho rozvoja (FOR) ohodnotilo návrh rozpočtu ako nebezpečný z dôvodu „nadmerných výdavkov a vymykajúceho sa spod kontroly verejného dlhu". Ekonómovia pritom zdôrazňujú, že výdavky na obranu nie sú jediným zdrojom problému – rastúce sociálne dávky prispievajú k deficitu v prinajmenšom rovnakej miere. Poľsko teda stojí pred ťažkou dilemou: ako udržať ambície v oblasti obrany a zároveň nevtlačiť verejné financie do dlhovej špirály, ktorá by oslabila dlhodobé hospodárske základy krajiny.
Po roku 2026: spomalenie nevyhnutné?
Paradoxom situácie je, že aj vládne prognózy predpokladajú výrazné spomalenie rastu výdavkov na obranu po roku 2026. Experti poukazujú na to, že súčasná úroveň výdavkov je finančne neudržateľná bez zásadnej fiškálnej reformy. Otázka, ktorú si kladú ekonómovia aj analytici bezpečnosti, znie: či Poľsko dokáže vybudovať vojenské kapacity dostatočne rýchlo, skôr ako tlak zadlženia prinúti vládu k ústupu? Od odpovede na ňu závisí nielen kondícia verejných financií, ale aj dôveryhodnosť krajiny ako východného piliera NATO.
