Ropová kríza: Slovensko a Maďarsko stavajú nový produktovod

Prerušenie ropovodu Družba spustilo krízu

Od 27. januára 2026, keď ruský dronový útok poškodil ropovodnú infraštruktúru pri ukrajinskej ropnej uzle Brody, prestala do Slovenska aj Maďarska prúdiť ropa cez ropovod Družba. Slovenská vláda bezprostredne vyhlásila stav ropnej núdze, rafinéria Slovnaft zastavila vývoz pohonných hmôt na Ukrajinu a zásobovanie presmerovala výlučne na domáci trh. Kyjev napriek urgenciám oboch vlád ropovod neobnovil — podľa Budapešti a Bratislavy z politických dôvodov, podľa Kyjeva pre pretrvávajúce škody z ruských útokov.

Nový 127-kilometrový produktovod ako trvalé riešenie

Po týždňoch diplomatického napätia prišlo 16. marca 2026 prelomové oznámenie: maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó a slovenská ministerka hospodárstva Denisa Saková podpísali dohodu o výstavbe 127-kilometrového produktovodu spájajúceho rafinérie Slovnaft v Bratislave a MOL v Százhalombatte. Nové potrubie bude ročne prepravovať až 1,5 milióna ton ropných produktov — najmä nafty a benzínu — a malo by byť funkčné v prvom polroku 2027.

Szijjártó projekt opísal ako ochranu pred „vydieraním", ktoré oba štáty aktuálne zažívajú. Produktovod umožní flexibilne presúvať pohonné hmoty medzi rafinériami podľa aktuálnych trhových potrieb a zníži závislosť oboch krajín od nestabilných tranzitných trás.

Chorvátska Adria: drahá náhrada

Kým sa nová infraštruktúra nevybuduje, Slovensko a Maďarsko sú odkázané na ropovod Adria cez Chorvátsko. Chorvátska strana si za prístup k svojej sieti účtuje poplatky trojnásobne vyššie, než je európsky priemer. Oba štáty podali spoločnú sťažnosť Európskej komisii. Ukrajinskí predstavitelia medzitým navrhli EÚ využiť trasu Odesa–Brody ako ďalšiu alternatívu, no ani táto možnosť nedokáže dlhodobo nahradiť kapacitu Družby.

Iránsky konflikt vyháňa ropu nad 100 dolárov

Ropovú krízu ešte prehĺbil americko-iránsky konflikt. Po spoločných americko-izraelských úderoch z konca februára 2026 Irán hrozí uzavretím Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza asi pätina globálnych dodávok ropy. Cena ropy Brent vyskočila zo zhruba 70 dolárov na viac ako 110 dolárov za barel, pričom futures sa podľa Bloombergu priblížili k 120 dolárom — najvyšším hodnotám od roku 2022. Globálny energetický šok tak zasiahol obe kľúčové suroviny naraz: ropu aj zemný plyn.

Duslo Šaľa obmedzilo výrobu amoniaku

Dôsledky energetického šoku pocíťuje aj slovenský priemysel. Chemická fabrika Duslo Šaľa, najväčší slovenský výrobca hnojív, znížila produkciu amoniaku na technické minimum. Zemný plyn tu nefunguje len ako zdroj energie, ale aj ako kľúčová surovina — keď jeho cena prevýši cenu výsledného produktu, výroba sa prestáva vyplácať. Vedenie podniku zatiaľ vylučuje prepúšťanie, no varuje, že pri pretrvávajúcom konflikte sa situácia môže ďalej zhoršiť.

Ficovo ultimátum a rokovania s Merzom

Premiér Robert Fico dal partnerom ultimátum: riešenie požaduje do utorka. Zároveň sa odvoláva na rokovania s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom o postupnom vyraďovaní ruských fosílnych palív z európskej energetiky. EÚ si stanovila cieľ ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív do roku 2028 — termín, voči ktorému sa slovenská vláda stavia rezervovane. Nový 127-kilometrový produktovod tak predstavuje pragmatický kompromis: energetickú stabilitu, ktorá obchádza nestabilné tranzitné územia, ale dlhodobé otázky o diverzifikácii zdrojov ponecháva bez odpovede.