Slovensko repatriuje občanov z Blízkeho východu

Tisíce Slovákov uviaznulo v konfliktnej zóne

Viac ako päťtisíc slovenských občanov uviaznulo v krajinách Blízkeho východu po tom, čo 28. februára 2026 vypukol ozbrojený konflikt medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom. Koordinované letecké útoky USA a Izraela na iránske vojenské ciele – vrátane hlavného mesta Teherán – vyvolali masívnu iránsku odvetu raketami a dronmi. Uzavretie veľkej časti regionálneho vzdušného priestoru okamžite zastavilo stovky komerčných letov a uviazlo v regióne tisíce európskych turistov a pracovníkov.

Podľa evidencie Ministerstva zahraničných a európskych vecí SR sa najviac zaregistrovaných Slovákov nachádza v Spojených arabských emirátoch – vyše tritisíc osôb. Ďalší sú v Ománe (488), Katare (352), Jordánsku (219) a Izraeli. Ministerstvo dôrazne varuje, aby sa cestujúci nepohybovali medzi krajinami individuálne, keďže bezpečnostná situácia v regióne zostáva nestabilná.

Priorita: matky s deťmi a chorí

Ministerstvo vnútra SR zabezpečuje evakuačné lety z jordánskeho Ammánu a egyptského Sharm El-Sheikhu. Prvé skupiny slovenských občanov sa vrátili domov v utorok, keď pristáli na Letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár zdôraznil, že prednostne budú evakuované matky s deťmi a vážne chorí. „Nie sme schopní evakuovať všetkých – počty sú také vysoké, že to jednoducho presahuje naše kapacity," priznal Blanár. Ostatní občania sú vyzvaní, aby kontaktovali cestovné kancelárie a vyčkali na ďalšie pokyny.

Európska únia aktívne pomáha financovať repatriačné operácie. Brusel potvrdil, že Slovensko, Taliansko a Rakúsko sú prvými krajinami, ktoré požiadali o krytie nákladov na záchranné lety prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ.

Slovensko a Česko spájajú kapacity

Slovenská a česká vláda koordinujú využitie kapacít evakuačných lietadiel. Česká republika vyslala do regiónu vojenské lietadlá Airbus – jedno do Egypta a druhé do Jordánska. Na palubách českých letov sa vracajú aj desiatky Slovákov a naopak – slovenské vládne špeciály ponúkajú voľné miesta českým a iným európskym občanom. Táto spolupráca odráža dlhodobo fungujúce česko-slovenské partnerstvo v oblasti konzulárnej pomoci a krízového manažmentu.

Hormuzský prieliv a zdražovanie palív

Uzavretie Hormuzského prielivu – strategickej námornej cesty, cez ktorú prechádza asi pätina svetových dodávok ropy – otriaslo globálnymi trhmi. Iránska revolučná garda zakázala prechod ropným tankerom, čo spôsobilo prudký pokles námornej prepravy surovej ropy. Cena ropy Brent stúpla o viac ako 13 percent na vyše 81 dolárov za barel; analytici nevylučujú prekonanie hranice sto dolárov, ak sa konflikt predĺži.

Dôsledky sú cítiť aj na slovenských čerpacích staniciach. Experti odhadujú zdraženie benzínu a nafty o jeden až tri centy za liter v krátkodobom horizonte, avšak pri eskalácii môže byť nárast výraznejší. Ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda varuje, že drahšia energia môže oslabovať európsku priemyselnú konkurencieschopnosť a podnietiť ďalšiu vlnu inflácie, ktorá dopadne najmä na domácnosti s nižšími príjmami.

Čo ďalej?

Ministerstvo zahraničných vecí SR priebežne aktualizuje informácie a cestovné odporúčania na svojej webstránke. Slovenských občanov v regióne vyzýva, aby sa zaregistrovali, ak potrebujú pomoc s návratom, a neriskovali individuálny presun medzi krajinami. Ďalší vývoj konfliktu, osud Hormuzského prielivu a rozsah medzinárodnej diplomatickej reakcie budú rozhodujúce pre bezpečnosť uviaznutých Slovákov aj pre hospodársku stabilitu Slovenska v nadchádzajúcich týždňoch.