Snemovňa schválila rozpočet: Obrana pod 2 % HDP napriek NATO
Česká snemovňa schválila štátny rozpočet na rok 2026 so schodkom 310 miliárd korún. Výdavky na obranu zostávajú na úrovni iba 1,73 % HDP, a to aj napriek tlaku NATO, prezidenta Pavla a americkej administratívy. USA varujú, že Česko riskuje, že sa stane jedným z najmenších prispievateľov aliancie.
Štvrtý najväčší schodok v histórii
Poslanecká snemovňa schválila v stredu 11. marca 2026 štátny rozpočet na tento rok so schodkom 310 miliárd korún – štvrtým najväčším deficitom v dejinách Českej republiky. Za návrh hlasovalo 103 poslancov vládnej koalície ANO, SPD a Motoristov, proti bolo 88 opozičných zákonodarcov. Celkové príjmy štátu majú tento rok dosiahnuť takmer 2 118 miliárd korún, výdavky potom vyše 2 428 miliárd korún.
Schválenie rozpočtu ukončilo niekoľkotýždňové provizórium a prinieslo aj jasnú správu v otázke, ktorá dominovala celej debate: Česko v roku 2026 nedosiahne dvojpercentný cieľ NATO vo výdavkoch na obranu.
Obrana zmrazená na 1,73 % HDP
Ministerstvo obrany dostane tento rok 154,8 miliardy korún, čo zodpovedá približne 1,73 % hrubého domáceho produktu. Vládna koalícia pri zostavovaní rozpočtu osekala pôvodne plánované výdavky na rezort obrany o viac ako 21 miliárd korún. Opozičné návrhy na vrátenie týchto prostriedkov armáde snemovňa odmietla.
Aliancia NATO pritom od členských krajín požaduje minimálne 2 % HDP na obranu. Na vlaňajšom summite v Haagu navyše spojenci pod tlakom Trumpovej administratívy prijali ambicióznejší cieľ – 3,5 % HDP na kľúčové obranné potreby a ďalších 1,5 % na bezpečnostné výdavky, a to do roku 2035. Washington dlhodobo hovorí dokonca o cieli vo výške 5 % HDP.
Washington bije na poplach
Americký veľvyslanec v Prahe Nicholas Merrick neskrýval sklamanie. Na bezpečnostnej konferencii v Prahe vyhlásil: „Ak Česko nesplní svoje záväzky, dopad to má na celú alianciu.“ Varoval tiež, že so schváleným rozpočtom by sa Česká republika zaradila medzi štáty s najnižšími výdavkami na obranu v celom NATO a vykazovala by negatívny trend v porovnaní s ostatnými spojencami.
Agentúra Bloomberg informovala o priamom nátlaku zo strany USA ešte pred hlasovaním v snemovni. Podobné varovania zazneli aj prostredníctvom ďalších spojeneckých kanálov. Prezident Petr Pavel, sám bývalý vojenský veliteľ, opakovane vyzýva vládu na plnenie dvojpercentného záväzku a označil schválený rozpočet za krok zlým smerom.
Babiš: Zdravie občanov je priorita
Premiér Andrej Babiš odmietol kritiku s tým, že výdavky na obranu sú za súčasnej situácie „maximom možného“. Zdôraznil, že jeho vláda zdedila po predchodcoch hlboký deficit a musí financovať najmä zdravotníctvo. „Naša priorita je zdravie našich spoluobčanov, aby žili dlho,“ povedal Babiš.
Premiér zároveň odmietol, že by Česko nastupovalo cestu k cieľu 3,5 % HDP, ktorý bol dohodnutý na summite v Haagu. Vláda podľa neho plánuje výdavky na obranu postupne navyšovať, avšak v tempe, ktoré zodpovedá možnostiam štátneho rozpočtu.
Česko medzi najslabšími prispievateľmi NATO
Schválený rozpočet zaraďuje Českú republiku k najnižším prispievateľom aliancie v pomere k HDP. Zatiaľ čo mnohé stredoeurópske krajiny – vrátane Poľska, ktoré vydáva vyše 4 % HDP – obranné výdavky výrazne navyšujú, Praha ide opačným smerom. Analytici varujú, že tento postoj môže oslabiť pozíciu Česka pri vyjednávaniach vnútri NATO aj v bilaterálnych vzťahoch s Washingtonom, ktorých ochladenie by mohlo mať dlhodobé bezpečnostné dôsledky.
Debata o obrane sa tak z parlamentných lavíc presúva na pôdu transatlantickej diplomacie – a výsledok nebude známy skôr, ako Babiš opäť zasadne za stôl s prezidentom Trumpom alebo veliteľmi NATO.
