Úver EÚ pre Ukrajinu: Brusel obchádza maďarské veto

Symbolický dátum, zablokované rozhodnutie

Pri príležitosti štvrtého výročia rusko-ukrajinskej vojny, 24. februára 2026, Európska únia demonštruje solidaritu s Ukrajinou na dvoch frontoch súčasne. Predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová odcestovali do Kyjeva, aby priamo na mieste demonštrovali záväzok EÚ – zatiaľ čo v Bruseli prebieha právno-technický boj o schválenie balíka úverov Únie pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, a to kvôli maďarskému vetu.

Európsky parlament už 11. februára schválil všetky tri právne predpisy potrebné na poskytnutie úveru – nariadenie o posilnenej spolupráci bolo prijaté 458 hlasmi za, 140 proti a 44 sa zdržalo hlasovania. Plán bol, aby Európsky parlament a Rada 24. februára podpísali dokumenty, čím by sa proces schvaľovania uzavrel. Viktor Orbán však vytiahol nečakané veto.

Ropovod Družba ako zámienka

Maďarsko 20. februára zablokovalo jeden z troch potrebných právnych predpisov: zmenu viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, ktorá si vyžaduje jednomyseľné hlasovanie členských štátov. Minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó oznámil: pokiaľ Ukrajina neobnoví tranzit ruskej ropy cez ropovod Družba, maďarská vláda bude blokovať všetky rozhodnutia EÚ dôležité pre Ukrajinu.

Korene sporu siahajú do januára: vtedy poškodil ropovod útok dronom, pričom ukrajinská strana tvrdí, že neustále ruské bombardovanie spomaľuje opravné práce. Budapešť a Bratislava však tvrdia, že Kyjev zámerne bráni obnoveniu tranzitu. Hovorkyňa Európskej komisie Paula Pinho sa vyjadrila jednoznačne: maďarské správanie porušuje základnú zásadu EÚ „úprimnej spolupráce“, najmä preto, že Maďarsko, Česko a Slovensko už dostali výnimku z účasti na úvere.

Posilnená spolupráca ako riešenie

Keďže sa Česko, Maďarsko a Slovensko nezapájajú do úverovej konštrukcie, EÚ uplatňuje postup posilnenej spolupráce: ten umožňuje, aby 24 z 27 členských štátov prijalo spoločné opatrenia aj bez jednomyseľnosti. Európska komisia oznámila, že napriek vetu pokračuje v technických prípravách a prvá splátka sa očakáva v apríli 2026.

Balík vo výške 90 miliárd eur pozostáva z dvoch častí: 30 miliárd eur je určených na makrofinančnú a rozpočtovú podporu a 60 miliárd eur je možné použiť na posilnenie obranných kapacít Ukrajiny a nákup vojenského vybavenia. Maďarsko zároveň vetovalo aj 20. balík ruských sankcií.

Ostrá kritika EÚ a volebná dimenzia

Reakcie EÚ boli mimoriadne tvrdé. Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul označil rozhodnutie Budapešti za „šokujúce“. Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski, pripomínajúc sovietsky vstup do Budapešti v roku 1956, žiadal od Maďarska solidaritu: „Očakával by som väčšiu solidaritu smerom k Ukrajine.“ Rakúsky minister zahraničných vecí priamo vyhlásil, že Maďarsko „vybavuje záležitosti Ruska“.

Za vetom sa však môže skrývať aj vnútroštátny politický kalkul: pred blížiacimi sa maďarskými parlamentnými voľbami v roku 2026 Orbánova vláda stupňuje protukrajinskú rétoriku. Sikorski priamo obvinil Fidesz z toho, že s cieľom vyvolať náladu u voličov šíri nenávisť voči obeti agresie.

Čo bude nasledovať?

Brusel sa zatiaľ nevzdal ani diplomatického riešenia: Európska komisia zvolala Skupinu pre koordináciu ropy s cieľom urovnať spor okolo ropovodu Družba. Ak to zlyhá, EÚ je pripravená obísť maďarské veto technicko-právnou cestou – úver vo výške 90 miliárd eur sa nakoniec do Kyjeva dostane, nanajvýš s oneskorením a za cenu ďalšieho prehĺbenia vzťahov medzi Budapešťou a Bruselom.