Veto pre ruskú ropu: Budapešť a Bratislava blokujú

Blokovanie na poslednú chvíľu v Bruseli

Schválenie 20. balíka protiruských sankcií Európskej únie vo štvrtok stroskotalo na poslednú chvíľu: Maďarsko aj Slovensko vzniesli všeobecné výhrady, čím zabránili veľvyslancom EÚ dosiahnuť jednomyseľné rozhodnutie. Obe krajiny si kladú ako podmienku pre schválenie zabezpečenie nerušeného tranzitu ruskej ropy. Prijatie sankčného balíka je nevyhnutné pred zasadnutím Rady ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli 23. februára, kde Maďarsko vedie tvrdé rokovania na ochranu svojich energetických záujmov.

Pozadie krízy: Zastavenie ropovodu Družba

Korene napätia siahajú do 27. januára, keď ruský útok dronmi poškodil južnú vetvu ropovodu Družba prechádzajúceho cez ukrajinské územie. Odvtedy do Maďarska a na Slovensko neprišla ruská ropa – v januári bola preprava už aj tak len 150 000 barelov denne, čo je pod predchádzajúcou úrovňou 200 000 barelov. Ukrajinský minister zahraničných vecí zdokumentoval ruský útok z 27. januára fotografiami a vyzval Budapešť, aby svoje sťažnosti adresovala Moskve. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó naopak tvrdí, že Kyjev z politických dôvodov odďaľuje opravu.

Chorvátska alternatíva: Ropovod Adria

V reakcii na to Péter Szijjártó listom požiadal chorvátskeho ministra hospodárstva, aby umožnili tranzit ruskej ropy cez ropovod JANAF Adria, obchádzajúc ukrajinský úsek. Chorvátsko prijalo žiadosť pozitívne, s podmienkou, že postup bude v súlade s príslušnými sankciami EÚ a Spojených štátov. Spoločnosť MOL Nyrt. očakáva prvé dodávky cez prístav Omišalj začiatkom marca, ropa by sa do domácich rafinérií mohla dostať za 5 – 12 dní. EÚ medzitým zvolala mimoriadne zasadnutie v rámci Skupiny pre koordináciu ropy, pričom zdôraznila, že v krátkodobom horizonte nehrozí riziko pre bezpečnosť dodávok: obe krajiny majú strategické rezervy na 90 dní.

Čo obsahuje 20. sankčný balík?

Jednou z najdôležitejších noviniek 20. sankčného balíka Európskej komisie je, že namiesto doterajšieho systému cenového stropu zavádza úplný zákaz námorných služieb pre lode prepravujúce ruskú ropu – vrátane opráv, poistenia a dopĺňania paliva. Balík pridáva na čiernu listinu ďalších 42 tankerov a po prvýkrát predpokladá sankcie aj voči prístavom tretích krajín (Indonézia, Gruzínsko). Grécko, Malta a Cyprus – ktoré majú veľké flotily tankerov – by podmienili námorný zákaz predbežným súhlasom členských štátov G7, čo však Brusel považuje za nepravdepodobné.

Postoj Budapešti a stávka rokovaní

Péter Szijjártó sa už predtým vyjadril jednoznačne:

„Zákaz nákupu ruskej ropy by zničil energetickú bezpečnosť Maďarska.“

Budapešť a Bratislava okrem toho pozastavili aj vývoz nafty na Ukrajinu, kým sa neobnoví preprava ropy – tento krok ešte viac vyhrotil napätie medzi Kyjevom a oboma členskými štátmi. Rozhodovací mechanizmus EÚ vyžaduje v sankčných záležitostiach jednomyseľnosť, takže jediné veto stačí na zmarenie opatrení. Diplomatické kruhy nevylučujú, že veľvyslanci budú musieť zasadať aj cez víkend, aby dodržali konečný termín prijatia 24. februára – tretie výročie rusko-ukrajinskej vojny.

Záver

Spor okolo 20. sankčného balíka názorne ukazuje, aké rozdiely rozdeľujú EÚ pri vytváraní spoločnej politiky voči Rusku. Energetická závislosť Maďarska a Slovenska a kombinácia požiadavky jednomyseľnosti dávajú Budapešti a Bratislave účinnú vyjednávaciu zbraň – ktorú sú obe krajiny pripravené použiť na ochranu svojich vlastných záujmov v oblasti energetickej bezpečnosti.