107 krajín za mier na Ukrajine – USA sa v OSN zdržali hlasovania

Zlom v OSN: 107 hlasov za, 51 zdržaní

Valné zhromaždenie OSN prijalo 24. februára 2026 – na štvrté výročie rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu – 107 hlasmi za, 12 proti a 51 zdržaniami rezolúciu s názvom „Podpora trvalého mieru na Ukrajine“. Rezolúcia vyzýva na okamžité, komplexné a bezpodmienečné prímerie, ako aj na rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny – v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.

Pokus Washingtonu o zmenu zlyhal

Trumpova administratíva sa pred konečným hlasovaním pokúsila vymazať zo znenia pasáže o územnej celistvosti a spravodlivom mieri. Návrh na zmenu Valné zhromaždenie drvivou väčšinou zamietlo: podporilo ho len 11 krajín, 69 hlasovalo proti a 62 sa zdržalo. Následne sa Washington zdržal aj pri hlavnom hlasovaní.

Americký delegát pri OSN argumentoval, že Spojené štáty sú „bližšie k dohode ako kedykoľvek predtým od začiatku vojny“ a že rokovania by sa nemali podkopávať zakotvením zásadných požiadaviek do textu. Tento postoj vyvolal ostrú kritiku zo strany európskych spojencov – najmä preto, že vo februári 2025 Washington ešte hlasoval priamo na strane Ruska proti Ukrajine. Súčasné zdržanie sa teda javí ako posun, no jednotu s EÚ to aj tak neobnovuje.

Ako kto hlasoval?

Proti rezolúcii hlasovalo dvanásť krajín: Rusko, Bielorusko, Severná Kórea, Irán, Kuba, Burkina Faso, Burundi, Eritrea, Mali, Sudán, Nikaragua a Niger. Do tábora zdržanlivých – okrem Spojených štátov – patrili aj Maďarsko, Čína, Brazília, India, Srbsko a Spojené arabské emiráty.

Je pozoruhodné, že Čína, Brazília a India – dominantné mocnosti globálneho Juhu – sa tiež zdržali, čo naznačuje, že medzinárodné spoločenstvo zďaleka nie je jednotné v bezpodmienečnej podpore Ukrajiny. Tento trend v čoraz viac multipolárnom svetovom poriadku zužuje aj diplomatický priestor Ukrajiny.

Maďarská politika osobitného prístupu v EÚ

Zdržanie sa Budapešti bolo medzi členskými štátmi EÚ ojedinelé: ostatní členovia Únie sa jednotne postavili na stranu Ukrajiny. Hlasovaniu predchádzali udalosti: 23. februára minister zahraničných vecí Péter Szijjártó oznámil, že Maďarsko vetovalo 20. balík sankcií EÚ proti Rusku a európsky úverový rámec pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Viktor Orbán obvinil Kyjev z „otvorene nepriateľských krokov“ voči Maďarsku – najmä s odkazom na pozastavenie dodávok ropovodom Družba.

S blížiacimi sa parlamentnými voľbami v roku 2026 sa ukrajinská politika maďarskej vlády stala politickou deliacou čiarou: opozícia presadzuje spoluprácu so spojencami v EÚ, zatiaľ čo vláda posilňuje naratív neutrality a mierových rokovaní.

Čo to znamená pre Európu?

Hlasovanie nesie dvojaký odkaz. Na jednej strane drvivá väčšina sveta – 107 štátov – stále odmieta ruskú agresiu a stojí za princípmi Charty OSN. Na druhej strane, zdržanie sa Spojených štátov signalizuje prudký zlom medzi Washingtonom a jeho tradičnými európskymi spojencami: Brusel je teraz čoraz viac nútený držať front za Ukrajinu sám. Pre Európu sa stáva čoraz naliehavejšou otázkou, ako udržať vojenskú a finančnú podporu Ukrajiny bez aktívnej účasti USA – najmä ak je jednota EÚ oslabovaná zvnútra niektorými členskými štátmi, vrátane Maďarska.