Európa sa ponáhľa zbrojiť s obranným plánom v hodnote 800 miliárd eur

Spoločné varovanie od európskych vojenských veliteľov

V zriedkavom a bezprecedentnom kroku vydali velitelia ozbrojených síl Nemecka a Spojeného kráľovstva 15. februára spoločné verejné vyhlásenie, v ktorom varujú európskych občanov, že ich čakajú „ťažké rozhodnutia“. Generál Carsten Breuer, náčelník generálneho štábu nemeckých ozbrojených síl, a maršal letectva Sir Richard Knighton, náčelník generálneho štábu britských ozbrojených síl, napísali, že „vojenské zbrojenie Moskvy v kombinácii s jej ochotou viesť vojnu na našom kontinente, ako to bolestne dokazuje Ukrajina, predstavuje zvýšené riziko, ktoré si vyžaduje našu spoločnú pozornosť“.

Vyhlásenie, ktoré bolo uverejnené súčasne v denníkoch The Guardian a Die Welt, predstavuje výrazné odklonenie sa od bežného vojenského protokolu, ktorý vyžaduje utajenosť. Obaja velitelia argumentovali, že hrozby, ktorým čelí Európa, „vyžadujú zásadnú zmenu v našej obrane a bezpečnosti“, a vyzvali verejnosť, aby akceptovala morálne dôvody pre znovuvyzbrojenie, aj keby to znamenalo ťažké kompromisy vo vládnych rozpočtoch.

Plán ReArm Europe: 800 miliárd eur do roku 2030

Výzva prichádza na pozadí ambiciózneho plánu Európskej komisie ReArm Europe/Readiness 2030, ktorý v marci 2025 predstavila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen. Cieľom plánu je do konca desaťročia zmobilizovať viac ako 800 miliárd eur na dodatočné investície do obrany prostredníctvom dvoch hlavných pilierov.

Prvým je fiškálna flexibilita, ktorá pozastavuje rozpočtové pravidlá EÚ, aby členské štáty mohli zvýšiť výdavky na obranu bez spustenia sankcií za deficit, čím sa potenciálne uvoľní 650 miliárd eur za štyri roky. Druhým pilierom je SAFE (Security Action for Europe), nový úverový nástroj v hodnote 150 miliárd EUR na spoločné obstarávanie obranného vybavenia. Plán tiež stanovuje cieľ, aby 65 % obranného vybavenia pochádzalo od firiem z EÚ, Nórska alebo Ukrajiny, čím sa Ukrajina formálne integruje do európskeho obranného priemyselného ekosystému.

Výdavky EÚ-27 na obranu dosiahli v roku 2024 výšku 343 miliárd EUR, pričom prognózy na rok 2025 dosahujú 381 miliárd EUR, čím ako blok po prvýkrát prekročili referenčnú hodnotu NATO vo výške 2 % HDP.

Nemecko a Spojené kráľovstvo vedú

Nemecko sa zaviazalo k jednému z najvýznamnejších vojenských investičných programov v povojnovej histórii. Berlín vyčlenil na obranu v roku 2026 108 miliárd EUR, čo predstavuje 2,5 % HDP a viac ako dvojnásobok rozpočtu na rok 2021. Kancelár Friedrich Merz vyhlásil cieľ urobiť z Bundeswehru „najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe“, pričom výdavky by mali do roku 2029 dosiahnuť 3,5 % HDP. Krajina presúva vojská do blízkosti svojich východných hraníc a do roku 2035 plánuje rozšíriť svoje aktívne sily z 184 000 na 260 000.

Veľká Británia medzitým investuje 1,5 miliardy libier do výstavby najmenej šiestich nových tovární na muníciu a energetiku, ktoré by mali vzniknúť v Škótsku, severovýchodnom Anglicku a Walese. Spojené kráľovstvo tiež oznámilo plány na 12 nových jadrových ponoriek, až 7 000 domácich zbraní s dlhým doletom a cieľ zvýšiť výdavky na obranu na 2,5 % HDP do roku 2027. Kráľovské námorníctvo nasadzuje lietadlovú loď HMS Prince of Wales do Severného Atlantiku a Arktídy, aby odradilo ruskú agresiu a chránilo podmorskú infraštruktúru.

Skepticizmus verejnosti zostáva prekážkou

Napriek naliehavosti, ktorú vyjadrujú vojenskí velitelia, predstavuje odpor verejnosti významnú prekážku. Iba asi 25 % Britov je za vyššie dane na financovanie obrany a v Nemecku iba 24 % podporuje zvýšenie výdavkov na obranu, ak to bude na úkor iných programov. Trajektória sa však mení: nemecké prieskumy verejnej mienky ukazujú, že schválenie výdavkov na obranu stúplo za jediný rok z 58 % na 65 %, pričom 84 % Nemcov teraz pochybuje o bezpečnostných zárukách USA a 57 % podporuje koncepciu európskej armády.

Lídri NATO sa zaviazali, že do roku 2035 vynaložia 5 % HDP na obranu, čo je cieľ, ktorý by sa ešte pred pár rokmi zdal nepredstaviteľný. Keďže Európa sa púšťa do najväčšieho zbrojenia od studenej vojny, ústrednou otázkou už nie je, či kontinent bude investovať do svojej vlastnej bezpečnosti, ale či to dokáže urobiť dostatočne rýchlo.