Koniec uhlia aj ruského plynu: Česko pred energetickým zlomom

Sev.en vypína tri elektrárne: koniec hnedého uhlia sa blíži

Energetická skupina Sev.en miliardára Pavla Tykača oznámila ukončenie prevádzky uhoľných elektrární Chvaletice, Počerady a teplárne v Kladne — najneskôr do marca 2027. Dôvod je jednoznačný: hlboká ekonomická stratovosť. Sev.en Česká energie vykázala v minulom roku čistú stratu 2,1 miliardy korún; o rok skôr bola strata takmer trikrát vyššia. Rastúce ceny emisných povoleniek, prepad veľkoobchodných cien elektriny aj nástup obnoviteľných zdrojov prevádzku na hnedom uhlí doslova zadusili.

V troch závodoch v súčasnosti pracuje na 800 ľudí, pričom v dodávateľskom reťazci závisí od týchto elektrární približne dvakrát toľko pracovných miest. Zatvorenie bude mať výrazné regionálne dopady — najmä v stredočeskom a ústeckom kraji.

Experti z odboru však upokojujú: odstavenie týchto zdrojov by nemalo bezprostredne ohroziť spoľahlivosť zásobovania elektrinou. Česká republika v posledných rokoch výrazne posilnila cezhraničné prenosové kapacity a rozvíja obnoviteľné zdroje energie. Napriek tomu analytici upozorňujú, že v roku 2027 sa Česko stane čistým dovozcom elektriny — prvýkrát v modernej histórii.

Pavel: k ruskému plynu sa nevraciame

Prezident Petr Pavel opakovane zdôraznil, že Česká republika sa za žiadnych okolností nehodlá vrátiť k nákupu ruských energetických surovín. Tento postoj zapadá do širšieho európskeho rámca: Rada EÚ v januári 2026 schválila nariadenie o postupnom zákaze dovozu ruského plynu a LNG, ktoré vstúpilo do platnosti od marca 2026.

Spotový ruský LNG čelí zákazu okamžite, zatiaľ čo dlhodobé zmluvy na ropovodný plyn môžu platiť až do 30. septembra 2027. Pre Česko, ktoré formálne ruský plyn nedovážalo, ide skôr o geopolitický signál než o priame obchodné obmedzenie. Realita je však zložitejšia: v roku 2025 tvoril ruský plyn stále odhadom 13 % európskych dovozov, pričom časť prúdila do strednej Európy cez obchodných sprostredkovateľov.

Dvojitá výzva a otázka náhrady

Česko tak stojí pred bezprecedentnou situáciou: zároveň opúšťa domáce uhlie aj ruský zemný plyn ako záložný zdroj. Alternatívou má byť LNG z nórskych polí, Perzského zálivu alebo USA. ČEZ aj Ministerstvo priemyslu si zabezpečili kapacity na LNG termináloch v holandskom Eemshavene a nemeckom Stade — ten však bude plne operatívny až v treťom štvrťroku 2027.

Bezpečnostný vankúš teda existuje, avšak globálny trh s LNG je nestály. Akékoľvek výpadky — či už katarské dodávky, alebo napätie v blízkovýchodných vodách — sa okamžite premietajú do veľkoobchodných cien plynu po celej Európe.

Jadrová energia ako strategická kotva

Vláda Andreja Babiša predstavila jadrovú energiu ako kľúčový pilier stabilizácie českého energetického mixu. Kontrakt na výstavbu dvoch nových blokov v Dukovanoch so spoločnosťou KHNP bol podpísaný v roku 2025 za 407 miliárd korún. Nové bloky by mali byť spustené v rokoch 2036 a 2037 — to je ale ešte vzdialená budúcnosť.

Medzitým bude musieť Česko zvládnuť prechodné obdobie, v ktorom odchádza od fosílnych palív rýchlejšie, než alternatívy dozrejú. Zrýchlenie výstavby obnoviteľných zdrojov, rozvoj akumulácie energie a efektívna správa cezhraničných prenosov budú kľúčom k tomu, aby energetický prechod nepriniesol výpadky ani cenové šoky pre domácnosti a priemysel.