Poľsko vystupuje z Ottawskej konvencie, pripravuje míny na východ

Historický krok – Poľsko mimo Ottawskej konvencie

20. februára 2026 Poľsko oficiálne prestalo byť stranou Ottawskej konvencie – dohody zakazujúcej použitie, skladovanie, výrobu a transfer protipechotných mín. Ide o historický moment: Poľsko sa stalo posledným zo skupiny východoeurópskych spojencov NATO, ktorí koordinovane vystúpili z tejto zmluvy, odvolávajúc sa na dramaticky zmenenú bezpečnostnú situáciu na východe kontinentu.

Premiér Donald Tusk o tejto skutočnosti informoval počas prezentácie systému Bluszcz – bezposádkového pozemného vozidla určeného na rýchle kladenie mínových polí. „Poľsko bude pripravené zamínovať východnú hranicu do 48 hodín“ – vyhlásil Tusk v rozhovore pre agentúru Reuters, pričom zdôraznil, že sa to týka hranice s Ruskom aj s Bieloruskom.

Systém Bluszcz – bezposádkové mínovanie do 48 hodín

Bluszcz je vozidlo vyvinuté poľskou firmou Belma S.A. v spolupráci s vojenským výskumným inštitútom. Je založené na platforme Taero a funguje v plne automatizovanom režime – mínové pole je ukladané zo vzdialenej riadiacej stanice, bez vystavenia obsluhy priamej paľbe. Systém je integrálnou súčasťou programu Tarcza Wschód (Štít Východ), ktorý zahŕňa komplexnú fortifikáciu východného krídla Poľska.

Vicepremiér zodpovedný za obranu navyše ohlásil obnovenie domácej výroby protipechotných a protitankových mín – po prvýkrát od skončenia studenej vojny. Poľsko, ktoré ratifikovalo konvenciu v roku 2012 a zničilo vlastné zásoby mín do roku 2016, teraz stavia na sebestačnosť obranného priemyslu.

Solidarita východného krídla NATO

Rozhodnutie Varšavy nie je ojedinelé. V marci 2025 ministri obrany Estónska, Lotyšska, Litvy a Poľska spoločne ohlásili odporúčanie stiahnuť sa z konvencie, poukazujúc na rastúcu hrozbu zo strany Ruska. Do skupiny sa pridalo Fínsko – jej vystúpenie vstúpilo do platnosti 10. januára 2026. Litva a Fínsko zároveň deklarovali obnovenie výroby mín a pripravenosť na ich prípadný export na Ukrajinu.

Podľa organizácie AOAV (Action on Armed Violence) je odstúpenie piatich európskych štátov od zmluvy bezprecedentné a môže oslabiť globálny režim zákazu mín. Kritici poukazujú na tragické skúsenosti s mínami v Kambodži, Angole či Bosne, kde tieto zariadenia desaťročia po skončení konfliktov zbierali smrteľnú daň medzi civilistami. Poľské úrady však uisťujú, že míny budú rozmiestnené výlučne v prípade reálneho ohrozenia agresiou a že ich použitie bude prísne obmedzené na pohraničné oblasti.

Reakcie: od Moskvy po Brusel

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová vyhlásila, že rozhodnutie Poľska „vedie k eskalácii“. Kritiku vyjadrili aj humanitárne organizácie, vrátane Medzinárodnej kampane za zákaz mín (ICBL). V samotnom Poľsku sa rozhodnutie tešilo širokej parlamentnej podpore – za zákon o vystúpení z konvencie hlasovalo v júni 2025 až 413 poslancov, proti bolo len 15.

Nová logika obrany na východe

Vystúpenie z Ottawskej konvencie je výrazom hlbšej zmeny v myslení o bezpečnosti na Visle. Poľsko vynakladá na obranu viac ako 4 % HDP – najviac v celom NATO – a dôsledne rozširuje fortifikácie na hranici s Ruskom a Bieloruskom. Protipechotné míny majú byť ďalším prvkom viacvrstvovej bariéry, ktorá má zastaviť alebo oneskoriť potenciálnu agresiu, kým stihne doraziť spojenecká pomoc.