Český priemysel na prahu oživenia: PMI dosiahol 50 bodov

Stabilizácia po roku kontrakcie

Český spracovateľský priemysel dosiahol vo februári 2026 prelomový moment. Index nákupných manažérov (PMI) zostavovaný agentúrou S&P Global vzrástol na 50,0 bodov z januárových 49,8 — presne na hranicu oddeľujúcu expanziu od kontrakcie. Hoci ide technicky skôr o stabilizáciu než jednoznačnú expanziu, hodnota je najlepšia za viac ako rok a potvrdzuje pozvoľný obrat nálady vo výrobnom sektore.

Kľúčovým motorom februárového výsledku bol rast objemu výroby, ktorý zrýchlil na najvyššie tempo za štyri roky. Výrobcovia zvyšovali produkciu tretí mesiac v rade, pričom spracovávali existujúce zásoby zákaziek. Podnikateľská dôvera vyskočila na štvorročné maximum, čo naznačuje, že firmy sú optimistické ohľadom strednodobého výhľadu.

Slabé stránky: zákazky a zamestnanosť pod tlakom

Napriek pozitívnym trendom dáta odhaľujú pretrvávajúce slabiny. Nové zákazky vo februári mierne klesli druhýkrát po sebe — výrobcovia čelia utlmenej poptávke a silnej medzinárodnej konkurencii. Exportné zákazky taktiež oslabili, pričom firmy spomínajú slabší dopyt zo západoeurópskych trhov, najmä z Nemecka. Zamestnanosť v sektore zostáva pod tlakom, pričom firmy zatiaľ nenavyšujú stavy.

Výrobné ceny pritom rastú najrýchlejším tempom za tri roky — tlak na marže prinútil časť firiem zdražovať vlastné produkty, čo by mohlo v nasledujúcich mesiacoch oslabiť konkurencieschopnosť.

Česko vyniká v regióne: Poľsko a Rumunsko v kontrakcii

V regionálnom kontexte sa Česká republika odlišuje od susedov priaznivo. Podľa analýzy FXStreet PMI vo februári vzrástol ako v Česku, tak aj v Maďarsku, zatiaľ čo Poľsko a Rumunsko vykázali pokles do kontrakčného pásma. Česko tak spoločne s Maďarskom patrí k relatívne odolnejším ekonomikám strednej a východnej Európy v súčasnom náročnom globálnom prostredí.

Babišova vláda stavia na daňové úľavy

Na fiškálnom fronte Babišova koalícia ANO, SPD a Motoristov avizovala kroky, ktoré by mohli hospodárske oživenie podporiť. Vláda plánuje znížiť daň z príjmov právnických osôb z 21 % späť na 19 % — úroveň platnú pred konsolidačným balíčkom predchádzajúcej vlády. Cieľom je zvýšiť atraktivitu Česka pre investície a podporiť tvorbu pracovných miest, ako uvádza koaličné programové vyhlásenie.

Zmeny sa dotknú aj bývania: od roku 2026 môžu daňovníci odpočítavať od základu dane úroky z hypoték aj v prípade, keď je úver čerpaný prostredníctvom bytového družstva. Podnikateľské zväzy plány vítajú, zároveň ale upozorňujú, že samotné daňové škrty nestačia — kľúčové bude znižovanie administratívnej záťaže a urýchlenie povoľovacích konaní.

Globálne riziká zatieňujú opatrný optimizmus

Celkový výhľad komplikuje globálna obchodná neistota. Americké clá na európsky tovar zasiahnu českú ekonomiku predovšetkým nepriamo — cez automobilové subdodávateľské reťazce, ktoré sú silno naviazané na nemeckých výrobcov. Podľa Európskej komisie by eskalácia obchodných vojen mohla znížiť český ekonomický rast o približne 0,8 percentuálneho bodu v horizonte dvoch rokov.

Ministerstvo financií napriek tomu predpovedá pre rok 2026 rast HDP okolo 2,2 %, ťahaný domácou spotrebou a oživením investícií. PMI dáta z februára naznačujú, že priemysel síce ešte nie je v plnom obrate, ale to najhoršie pravdepodobne minul.