Frederiksenová odstúpila, Dánsko paralyzovala koaličná patová situácia

Po historickej prehre prišla demisia

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v stredu 25. marca ráno podala kráľovi Frederikovi X. v paláci Amalienborg demisiu svojej vlády po tom, čo jej strana, Sociálni demokrati, získala v predčasných parlamentných voľbách 24. marca len 21,8 percenta hlasov. Ide o najslabší výsledok strany od roku 1903, teda za viac ako 120 rokov.

Trojkoaličná vláda Frederiksenovej utrpela ťažkú porážku: sociálni demokrati klesli z 50 na 38 mandátov v 179-člennom Folketingu. Napriek demisii zostáva Frederiksenová vo funkcii ako poverená premiérka, kým sa nevytvorí nová vláda – a sama je kandidátkou na vedenie nasledujúceho kabinetu, pretože jej strana zostala aj tak najsilnejšou.

Žiadna strana nezískala väčšinu

Najdôležitejším ponaučením z volieb je, že ani ľavicový, ani pravicový blok nezískal väčšinu. Ľavica získala 84 mandátov, pravica približne 81 – ani jedna z nich neprekročila hranicu 90 kresiel potrebnú na vládnutie. Do centra tejto politickej patovej situácie sa tak dostal bývalý premiér Lars Løkke Rasmussen a jeho centristická strana Moderáti, ktorá získala 14 mandátov.

Løkke Rasmussen v volebnú noc povedal: „Prestaňte s tými rečami o hraniciach. Poďte k nám do stredu a hrajme sa spolu!“ – čím naznačil, že je otvorený obom stranám, ale stanovuje si podmienky.

Rozhodnutie je na jazýčku na váhach

Kráľ v stredu vymenoval Frederiksenovú za kráľovskú splnomocnenkyňu, aby rokovala o možnej novej koalícii. Analytici sa domnievajú, že rokovania sa môžu pretiahnuť až na 40 dní, pretože politické sily sú mimoriadne vyrovnané. Pravicový vyzývateľ Troels Lund Poulsen, líder Liberálov (Venstre), už naznačil, že si neželá opätovnú koalíciu so sociálnymi demokratmi.

Najpravdepodobnejší scenár je, že sa Frederiksenová pokúsi uzavrieť užšiu, dvojstrannú koalíciu s Moderátmi Løkkeho Rasmussena, ale výsledok rokovaní je neistý.

Prečo je to dôležité pre Slovensko a EÚ?

Dánsko zastáva rotujúce predsedníctvo v Európskej únii a Frederiksenová stanovila za hlavnú prioritu predsedníctva európsku bezpečnosť a podporu Ukrajiny. Kodaň bola jedným z najrozhodnejších zástancov EÚ v zvyšovaní výdavkov na obranu a financovaní ukrajinského vojnového úsilia – dánska vláda tiež oznámila balík podpory pre Kyjev vo výške 1,26 miliardy eur na nákup dronov.

Podľa analýzy Atlantic Council by prípadný posun doprava v Kodani mohol zmeniť vyjednávacie pozície EÚ. Z hľadiska Slovenska je to pozoruhodné najmä pred nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu: ak nová dánska vláda bude menej rozhodne zastávať proukrajinskú líniu, môže to preusporiadať mocenské pomery v EÚ v sankčnej a obrannej politike.

Väčšina analytikov sa však domnieva, že tretí mandát Frederiksenovej je stále najpravdepodobnejší výsledok – ale s oslabenou premiérkou a širšou koalíciou sa môže znížiť aj dánska zahraničnopolitická rozhodnosť.